Keď ešte dedko žil, zvykol brúsievať žiletku v pohári. Hovorieval, že je to zvyk z vojny. Je to jasné, vojaci si nemohli dovoliť plýtvať a navyše takto naostrená žiletka oholí omnoho lepšie ako tá od výroby. Žiadne džilet 3D, to sú kaleráby!
Toto ako aj mnoho ďalších vecí som od neho odpozeral a teraz, keďže zajtra musím byť nahladko, si ju brúsim aj ja. To vo mne vzbudzuje príjemné spomienky a dáva mi pocit, že v skutočnosti nikdy nie som sám.
Niekedy Vám o dedkovi porozprávam: ako sa mu darilo na fronte, ako sa spoznali s babkou, ako mu zomrel otec, ako skoro išiel za komančov sedieť a ako za komančov drel aby uživil rodinu. Je to môj hrdina :)
