Čo nikomu nepoviem

Patrilo by sa

2012-01-05T21:22:00.003+01:00

Patrilo by sa dať si nejaké tie predsavzatia keď je už ten nový rok:

rád by som si trocha viac veril a bol viac pokorný voči udalostiam, ktoré sa mi dejú

byť k ľuďom milší a byť s nimi viac empatický

vylepšiť svojim blízkym kvalitu života

dbať viac o svoje zdravie

dotiahnuť to aspoň o jeden stupeň vyššie s nemčinou

postaviť sa novým výzvam v práci čelom

efektívnejšie využívať svoj čas

Ľudia sú zlí, zvykajme si

2011-12-04T20:33:00.002+01:00

Neviem či je to špecifikom Slovákov (vrátane mňa), ale asi to tak bude. Sú zlí, tešia sa z cudzieho nešťastia, radi ubližujú a pitvajú vzťahy a životy iných ľudí. Sú plní neistoty, neveria si. Na Slovensku je to spôsobené viacerými faktormi. Prvým a aj najväčším bol komunizmus, táto genocída ducha národa trvala tak dlho a tak intenzívne, že spôsobila nevratné škody. Bol to útok na fundamentálnu existenciu. Ľudia boli neslobodní, žili v strachu a keď sa snažili svoju situáciu zmeniť, hrozila im fyzická likvidácia. Navyše nebolo z toho systému úniku, lebo tak vás mohli na hraniciach odstreliť ako prašivého psa.

Čoraz viac sa mi chce zo situácie našej krajiny a ľudí v nej plakať. Je to ako prechádzanie krajinou tieňov. Tak zúfalý nedostatok svetla. Kto je za to zodpovedný? Ktorá generácia, ktorí ľudia, prečo sme stále ich otrokmi? Ako sa z tejto situácie dostať? Určite nie odísť a nikdy sa nevrátiť. Túto krajinu je škoda len tak opustiť. Je tu mnoho krásneho, a preto sa sem treba vždy vracať. Chápem však tých ktorí na túto krajinu zanevreli ak mali na to dôvod. Napr. na takých ktorých väznili, boli na nútených prácach alebo im inak zničili život.

V poslednej dobe som sa viac krát rozprával s rôznymi ľuďmi na otázku korupcie. 100 % z opýtaných povedalo, že policajtovi dajú radšej úplatok ako by mali zaplatiť niekoľkonásobnú pokutu. Vôbec si neuvedomujú, že prispievajú k už aj tak tragickému stavu transparentnosti vo verejných službách. Vy možno ušetríte, policajt/doktor/sudca zarobí, ale vaše deti a ich deti a ich deti a tak ďalej to zaplatia ešte 1000x a za to vám budú určite "vďační". Korupcia je alfa problém, všetci ho chcú strašne riešiť, ale aj tak všetci platia a berú úplatky. To je na grc.

Neschopnosť sa rozhodnúť

2011-10-23T21:52:00.003+02:00

Všimol som si, že niektorí ľudia majú obrovský problém sa kvalifikovane rozhodnúť. Pod kvalifikovaným rozhodnutím si predstavujem také rozhodnutie, ku ktorému sa človek dostane na základe svojich najlepších vedomostí a schopností.

Človek, ktorý má s týmto problémy sa zasekne a jednoducho je paralyzovaný. Mám tézu, že to môže byť spôsobené chybami vo výchove. Konkrétne v tých rodinách kde rodičia sa snažia určovať príliš detailne život svojho dieťaťa. Robiť zaňho rozhodnutia, lebo si myslia, že oni to vedia lepšie. Nepochybne vedia, pripravia ho však o skúsenosť robiť rozhodnutia a poučiť sa z vlastných chýb.

Takýto človek má potom problémy robiť aj pomerne jednoduché rozhodnutia, je nerozhodný, radšej sa problémom vyhýba ako by ich riešil. To vyplýva hlavne z toho, že úspešné riešenie problémov je z veľkej časti podmienené rozhodovaním.

Dá sa to však riešiť aj keď je to problém psychického rázu a takéto veci sa hoja dlhšie ako fyzické rany. Hlavná je asi trpezlivosť a snaha postaviť sa tomu čelom.

Things are about to change, again :)

2011-10-02T19:06:00.002+02:00

Konečne bývam v Bratislave. Už bolo na čase. Takto sa moja doba cestovania skráti na polovicu a za krátky čas padne na tretinu. Veru 6 hodín denne na cestách nie je nič moc. Veľmi ma to vyčerpávalo. Som zvyknutý na to, že po celodennom strese si užijem aspoň pár hodín domácej pohody. Ale takto sa nedalo. Ráno som sa zobúdzal zúfalo nevyspatý. Potrebujem totiž 8 hodín. Ja viem, že ostatní potrebujú menej, ale ja nie som ostatní. Úplne najlepšie je keď sa môžem vyspať koľko potrebujem a nebudia ma žiadne budíky.

Ubytko som našiel super, v starom meste, tak mám blízko aj robotu keď skončí projekt aj stanicu keď potrebujem ísť domov. Robota je zatiaľ hardcore, ale tak je to výzva a pokúsim sa to zvládnuť. Mrzí ma, že tu v Bratislave takmer nikoho nepoznám a teda spoločenský život = 0, ale tak hádam aj to sa časom zmení.

Ďalšia vec je, že druhý mesiac v práci a stále v mínuse. Tento mesiac sa to už hádam prehodí do plusu, lebo mám náklady a nemám to z čoho pokryť.

The future is now

2011-09-04T16:05:00.002+02:00

V našej rodine, inak dosť postihnutej vládou komančov, nám od mala vtĺkali, že si treba spraviť výšku lebo inak si v tejto degenerovanej spoločnosti akýsi podčlovek. Dôvody prečo je tomu tak si nechám na nejaký ďalší článok.

Aj preto ako malý chlapec keď som sa naučil rátať na prstoch som si vyrátal kedy by som ju v optimálnom prípade mal skončiť. Vyšiel mi rok 2010, medzitým sa všeličo možné udiala a preto sa to posunulo o rok. Veci, ktoré si naplánujete ako šesťročný sa nie vždy splnia tak ako ste si predstavovali.

Pamätám si, že som chcel byť všeličím možným, ale nejakú konkrétnu pevnú predstavu alebo cieľ som nemal nikdy. Boli to skôr koníčky, z ktorých sa mi skôr či neskôr podarilo vytriezvieť. Nemal som vzor ako ostatné deti, lebo môj otec bol magor. Ďalší dvaja muži v našej rodine, ku ktorým som mohol vzhliadať boli dedko a brat. Dedko bol v tom čase už na dôchodku, a teda jediné o čom rozprával bolo jeho prvé "zamestnanie" a síce vojna. Rozprávania boli fascinujúce, ale takéto udalosti a skúsenosti človeka veľmi poznačia a inštinktívne som sa tomu stránil. Ďalší, brat, bol zas príliš mladý na to aby pracoval, chodil ešte do školy takže ani z tejto strany som nemohol očakávať vzor. Možno aj preto som si nevytvoril počas základnej školy nejakú pevnejšiu predstavu a išiel som na gympel.

Spomínam si ako som v deviataku na slohu ešte s p. učiteľkou Klčovou na tému Čím chcem byť napísal niečo v zmysle, že buď právnikom alebo lekárom. Po pravde, asi som len trepol niečo čo mi pripadalo dôležito - pomáhať ľuďom a zachraňovať životy. Ach, taký deviatak sa chce cítiť dôležito :)

Potom som sa nejako dostal k počítačom a vydupal som si jeden aj pre seba. Bolo to úžasné a úplne ma to pohltilo. Stával som sa čoraz viac uzavretým do seba. Trávil som pri ňom čoraz viac času a rodine to začalo liezť na nervy - celkom oprávnene. Raz keď mi brat vykričal, že keď budem stále sedieť pri počítači tak zo mňa nikdy nič nebude som dostal ten správny impulz a za toto mu ďakujem.

Tu niekde sa stalo to, že som začal dospievať, a teda som začal rozmýšľať o svojej budúcnosti. Zmaturovať, prejsť vysokou školou, nájsť si prácu a postaviť sa na vlastné nohy. Tento proces pravdepodobne pokračuje dodnes.

Bez limitov

2011-09-03T12:26:00.002+02:00

Videl som film Limitless. Jeden kamarát (áno teba myslím :) povedal, že by takú drogu bral všetkými desiatimi.

Prečo chceme byť perfektní? Je jedno ako veľmi sa budeme snažiť a aké blbosti brať, perfektní nebudeme nikdy. Človek je chybový od návrhu a asi to bol zámer. Treba sa s tým zmieriť, čím skôr, tým lepšie. Aj tak tie najlepšie vlastnosti, ktorými človek disponuje nevychádzajú z toho, že je dokonalejší ako ostatné stvorenia, pff.

Stratený v zelených očiach

2011-08-03T00:49:00.002+02:00

Je to parafráza na krásny film. Nie tak krásny ako ty, ale stále pekný. Vraví sa, že sú oblokom, ktorým sa dá vidieť do duše. Ak je to pravda, tak tvoja duša musí byť nádherná.

Brzdi, kým je čas, lebo inak sa môžeš zraniť, hovorí hlas v mojom vnútri. Napriek tomu zrýchľujem. Musím túto energiu premeniť na tvorivú. Bude mojou múzou, zmyslom, štartom, cieľom. Prvotná príčina. Štart bol včera.

Už nikdy viac nepôjdem osobákom

2011-07-27T17:16:00.002+02:00

Tak tieto slová som si vypočul v ICčku, keď mladá slečna o sedadlo ďalej telefonovala s kamarátkou. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, ale zaujímavý bol dôvod. Vraj minule ním išla a nejaký dedko si pri nej normálne začal spievať.

Tak ma napadlo: zanevrela by na vlakovú dopravu úplne keby som ho v tej chvíli spustil a začal spievať v IC? :)

Cesta by mi isto plynula rýchlejšie keby niekto vedľa mňa spieval. Najlepšie môj dedko, ktorý si ľúbil pospevovať vonku na lavičke pred domom. Hanbím sa, že ja to už neviem a nepoznám tie pesničky.

O peniazoch to veru nie je

2011-06-28T22:57:00.003+02:00

V poslednej dobe som bol viac krát konfrontovaný so svetonázorom, že peniaze sú v živote človeka všetko. A keď som povedal, že pre mňa znamenajú niečo iné, a síce len prostriedok ako prežiť, isté vyjadrenie kvality mojej práce, tak sa na mňa pozerali ako na blázna. No nech sa páči :) , ale som z toho čoraz viac frustrovaný.

Mnoho ľudí si myslí, že keď budú mať majetok, tak si ich okolie začne automaticky vážiť. Keď je niekto idiot, tak na výške jeho konta nezáleží. Treba to povedať na rovinu.

Nemôžem sa nechať takýmito svetonázormi zvalcovať. Ak sa mi podarí obhájiť si ten svoj tak si môžem povedať, že som na seba hrdý.

Znie to ako klišé, ale je na tom niečo pravdy. Koľko ľudí sa naháňa len za majetkom a vôbec preto nežije svoj život. Radšej do noci robí veci do roboty, len aby dostal nejaké prémie navyše a zabúda sa pozrieť na svet okolo seba detskými očami. Stále sa snažia dostať niekam aby boli "za vodou". Intuitívne cítim, že je to to posledné miesto kde by som mal ísť. Ja nechcem ísť za nejakú vodu, žijem svoj život teraz a tu. Tvorím si svoju budúcnosť a Boh je mojou oporou.

Chcete to zmeniť? Porozmýšľajte nad tým, čo ste chceli vždy spraviť ale nespravili ste to kvôli nejakej trápnej výhovorke a choďte do toho. Nie za týždeň, ale čo najskôr, najlepšie hneď. Už predvčerom bolo neskoro :)

Koniec

2011-05-10T11:59:00.002+02:00

Tak diplomka pomaly napísaná. Fúha, už som myslel, že to nebude mať konca. Teraz už "len" odštátnicovať, robotu nájsť... a nejako to prežiť v zdraví.

A život ide ďalej

2011-04-13T12:38:00.002+02:00

Konečne sa mi to podarilo vymyslieť tak aby to ako tak šlapalo. Hovorím o diplomke samozrejme. Už to bolo pomaly frustrujúce, zas na niečo prísť a zas všetko dookola opravovať, ale teraz by to už hádam malo byť fajn. Zajtra alebo pozajtra by mi mala skončiť simulácia, ktorá mi dá údaje k hlavnej časti práci. Potom už len pár vecí dopísať a bude to dobré.

Domov pôjdem asi vlakom, lebo to vychádza rovnako ako bus a aj keď budem musieť veľa krát prestupovať, stále je to lepšie ako ísť busom. Budem mať schone wochenende ticket, tz. môžem cez ísť cez Nemecko kedy chcem a ako chcem :)

Pomaly sa začínam tešiť na Slovensko. Nakupujem pekné veci pre rodinu a kamarátov a dá sa povedať, že pár veci už aj mám. Nemčina sa mi lepší "závratným tempom", rozumej, skoro vôbec :D, ale tak aspoň už nezamrznem s pohľadom WTF ako na začiatku. To je najdôležitejšie prekonať túto fázu a nebáť sa otvoriť hubu. Našli sme tu už aj niekoľko celkom dobrých známych, takže s programom nie je problém.

Tento víkend máme doslova narvaný. V sobotu ideme do Brém na pár hodín a potom do večera budeme v neďalekom Hamburgu. Ak budú sily stačiť tak v nedeľu pôjdeme do Hannoveru a ak výjde čas tak aj do neďalekého tiež pekného mesta, ktorého meno si neviem ani za pána spomenúť.

Ako ďalej

2011-03-17T14:46:00.002+01:00

Pomaly ale isto sa stávam vyznávačom mamvpitchizmu :) Čím viac sa blížia štátnice a povinnosti tak tým viac to mám na saláme. Robím pre to všetko aby som to postíhal a tak som kľudný. Keď nestihnem tak čo, nič sa nedeje. Niečo mi bude chýbať, aj tak to bude stačiť úplne v pohode.

Teraz to skôr vyzerá so mnou tak, že celý deň nerobím pomaly nič a potom večer a v noci makám ako šrób.

Cez víkend sa chystáme do Magdeburgu. Trocha pokeškujeme, pozrieme zaujímavosti. Stiahol som si polohu zaujímavých vecí do mobilu keby ich bol problém nájsť. Nie ako minule v Leipzigu keď sme hľadali turistické centrum dve hodiny :D A celkovo sa toho stalo dosť v Leipzigu, ale to až na ďalší článok.

Minule sme boli pozrieť tu na starom letisku. Celkom fajn to bolo, len kešky sme na prvý krát vôbec nenašli. Tak potom na druhý deň sa to podarilo, ale za akú cenu. Na kompletku zadr...špinavý. Ešteže bol večer keď sme išli domov, a tak ma veľa ľudí nevidelo.

Z Magdeburgu očakávajte report :D

Zábava končí

2011-02-28T10:10:00.001+01:00

Treba poriadne zabrať. Treba sa učiť Nemčinu a naprogramovať neurónku.

Complex Issues

2011-02-23T11:12:00.002+01:00

Práve ma napadli spomienky z neveľmi šťastného obdobia môjho života a niečo som si uvedomil. Aj keď viem, že by som to nemal robiť, ešte si musím pred pár ľuďmi niečo dokázať, v optimálnom prípade ich prekonať. Je ťažké pred sebou tlačiť toto bremeno, ale to je jedna z vecí, ktoré sa nedajú obísť. Dokázať im ako sa kurevsky vo mne zmýlili.

Prečo to nie je takto?

2011-02-23T10:59:00.001+01:00

Včera ma napadla zaujímavá vec a objavil som teplú vodu. Každý učiteľ by sa mal snažiť o to, aby ho čo najviac jeho žiakov prekonalo v tom čo robí. Potom si môže povedať, že robí dobrú prácu.

Uz to bude pomaly tyzden

2011-02-04T12:26:00.002+01:00

Ucitelka anglictiny mi hovorila, ze pobyt v cudzom prostredi sa v podstate deli na tri fazy. Prva je ked prides, vsetko sa ti zda super, lepsie ako u teba doma. Po case zacnes na vsetko pi... nadavat. To je druha faza. Tretia je, ze uzdravovacia, zacnes si zvykat.
U nej to trvalo dlhsiu dobu, az vyse roka, zatial co u mna viem ze je to kratsie, tak mesiac trva cely cyklus. Celkom fajn, je ze nestresujem kvoli jazyku. Ich verstehe nich, vyriesi vacsinu problemov keby nahodou nerozumiem. Jak vcera pri pokladni v lidli :D
Prvy postreh je to, ze je tu cistejsie ako u nas. Ked som odchadzal z Nivov, strach, hnus ve vegas, tu bola autobusova aj vlakova stanica na urovni. Magdeburg, co je mesto asi tak velke ako blava, ma stanicu uplne paradnu. A ako to marcel povedal, vyzera to tam ako u nas v banke a nie ako na stanici.
Co nas ukludnilo bolo, ze tam bol jeden holub. A fajnovo, skoro ako u nas, avsak ked sa pohol, bolo vidiet, ze aj ten ma inu chodzu, akusi hrdu :D Jak si vykracoval. A vobec neuletel ked okolo neho ludia prechadzali, a takmer ani neuhybal.
Dalsi postreh, vsade varia z cerstvych surovin, nie ako u nas vsetko z konzervy. Ono to potom aj inak chuti, v podstate ako domaca strava. Cenovo je to velmi porovnatelne s nasimi sluzbami, ale fakt len cenovo.
Dalsi sok co pre mna bol, je ze v obchodoch nie su konzervy. Ich heslo je evidentne kupuj len to co vidis ako vyzera, lebo vsetko je zabalene v sackoch a tak je pekne vidiet co to je. Zatial sa mi nepodarilo zjest nic vyslovene zle. No fajn, idem si kupit zemle do obchodu a popracovat na diplomke. Ale este predtym idem ceknut kesku co je tu za humnami. Auf wiedersehen.

Deutsch sprechen

2011-02-03T13:47:00.002+01:00

Na veci sa zvyknem pozerat realisticky, a preto som vedel ze s anglictinou v Nemecku asi privelmi nepochodim. Nevadi, aspon sa dokopem k nejakym vysledkom. Vediet daco z Nemciny nie je nikdy na zahodenie. A ked si budem chciet vyskusat komunikaciu, staci sa porozpravat s niekym na skole alebo vybehnut do mesta. No komu je lepsie. Pomaly sa mi vynaraju v pamati slovicka ktore som sa kedysi ucil, ale isto len nepatrny zlomok z nich. Viem to akurat zotriedit tak, ze toto som uz niekde pocul a mam vagnu predstavu co to znamena. Urcite to bude chciet este vela prace. Preto som si doniesol ucebnice zo Slovenska, s nimi to hadam pojde lepsie.

Celkom tomu nerozumiem preco som mal s tym jazykom take problemy. Asi preto, ze na jazyky nie som nejako talentovany a navyse je treba na to aj dobra pamat, co ja nemam. Na to aby som si zapamatal nejake slovo alebo frazu ho potrebujem asi sto krat pouzit a zopakovat. Jediny dovod preco sa viem dorozumiet v anglictine je ten, ze ten jazyk vyuzivam doslova na kazdodennej baze a to vela hodin denne. Navyse v Nemcine nie je tolko filmovej a hudobnej tvorby (mainstreamovej).

Nedostatok spánku

2011-01-27T20:44:00.002+01:00

Zasa tie problémy so spánkom. Nedoprajem si ho. Robím veci na poslednú chvíľu a potom to tak aj vyzerá. Nasledujúce mesiace budú hádam kľudnejšie a ja sa konečne dobre vyspinám.

To je totiž strašné so mnou keď som nevyspatý. Mám obmedzenú slovnú zásobu, hneď všetko zabúdam. Taký safe mode. :D

Na tento soft som cakal

2011-01-24T01:16:00.001+01:00

Konecne mozem blogovat i zo svojho mobilu.

Published with Blogger-droid v1.6.5

Ako ďalej

2011-01-22T16:53:00.002+01:00

Ževraj najkrajšie obdobie života - škola mi pomaly končí. Preto ževraj, lebo na takéto veci neverím. Každé obdobie je také pekné aké si ho spravím. Mám v rukách celý svoj život, každý aspekt, môžem si robiť čo chcem a je to ten najkrajší pocit na svete. Môžem sa realizovať, naplniť svoj život. Chcel som sa podeliť o tento pekný pocit, možno ním podaktorých aj nakazím.

Najväčšie laboratórium

2011-01-22T16:44:00.002+01:00

Človek ako druh sa rovnako ako všetky živé organizmy vyvíja. Zamysleli ste sa nad tým, kam to smeruje a aké je tempo tohto vývoja? Budeme stále tučnejší, blbší a vulgárnejší alebo naopak?

Veľa ľudí si neuvedomuje čo nosí na krku. Je to najväčšie laboratórium na svete. V hlave môžeme snívať, predstaviť si hocičo na svete. Máme ruky aby sme to zhmotnili, alebo ústa aby sme to povedali. Je to úžasné.

Čo by som ja robil bez googlu?

2011-01-10T01:15:00.002+01:00

Asi by som musel začať chodiť do knižnice :) Ale vážne, je to neoceniteľná pomôcka. Nájdem tam všetko čo potrebujem. Stačí ak poznám nejaké základné indície podľa ktorých sa dá hľadať.

Google však nie je vo všetkom len skvelý. Zhromažďuje údaje o užívateľoch svojich služieb a ich dáta môže použiť na ľubovoľný účel. Logicky aj na reklamu v ktorej figuruje.

Veľa ľudí to ignoruje, omnoho menej ho nepoužíva lebo sa bojí nejakého zneužitia svojich dát v budúcnosti. Podľa mňa je pochopiteľné, že za služby zadarmo platíme takúto daň. Ani google nie je altruista.

Umučenie krista

2011-01-04T14:21:00.003+01:00

Pre nejakým mesiacom som pozeral tento film, po dlhšej dobe. Po prvý krát som ho videl chvíľu po premiére. Rovnako ako aj po prvý krát vzbudil vo mne silné emócie, a to má dobrý film robiť.

Zaujali ma najmä scény s Máriou, kde je dokonale vykreslená láska matky. Čo sa mi nepáčilo boli neprirodzene hnedé oči Ježiša, až orechovej farby, a to, že ho nechali padať dopredu (doslova na ústa) veľa scén po sebe.

Cyprián

2011-01-04T13:58:00.003+01:00

Spočiatku som tento film nemohol zohnať, a tak som naňho úplne zabudol. Až pred časom mi trklo, že by som si to aj celkom rád pozrel. Oplatilo sa. Mám rád Slovenské filmy, aj keď ich nie je veľa a sú takmer vždy v určitom smere retardované. Tento sa mi celkom páčil, od začiatku až po koniec. Vyhovujú mi takéto komorné drámy. Už som sa dávno tak nezamyslel ani si neoddýchol nad filmom.

Tie nízke hodnotenia filmu nechápem. Holt každý máme iný vkus.

Es komm der tag

2010-12-29T08:45:00.003+01:00

A pôjde do klobás, resp. do Nemecka. Už je na čase aby som začal opakovať to čo zostalo po mojej Nemčine.

Zasa tá istá pesnička

2010-12-28T10:54:00.002+01:00

Podobne ako keď som písal bakalárku, zasa mám problémy s očami. Už som spravil nejaké protiopatrenia. Škoda, že sa nedajú vymeniť.

Klasika z vás spraví lepších ľudí

2010-12-27T19:14:00.002+01:00

Ale nie nespraví, jediné čo môže spraviť je že vo vás objaví dobrého človeka, ktorý vo vás drieme. Zamiloval som si Beethovena a vy máte radi akú klasickú hudbu? Do klasiky rátam aj taký Beatles :)

Better a broken heart

2010-12-27T14:56:00.001+01:00

than no heart at all.

Tri otázky

2010-12-25T10:36:00.006+01:00

Na sme začali so zaujímavou sériou rozhovorov. Meritom je, že sa pýtajú ľudí na tri jednoduché otázky. Zatiaľ som videl diel s Antonom Srholcom, ktorý je veľmi inšpirujúci. Tak ma napadlo, že prečo nenapísať aj svoj názor. A vôbec, napíšte na web alebo hoci i na plot aj vy, akoukoľvek formou. Som si vedomý, že týmto osobnostiam nesiaham ani po členky v žiadnom smere.

Je tento svet skôr dobrý, alebo skôr zlý?

Chcem veriť, že je viac dobrý. Svet je najmä o ľuďoch a v každom človeku sa odohráva tento zápas. A preto je to na každom z nás či je dobrý alebo zlý. V aký svet budeme jeden deň veriť a druhý deň ho budovať, taký bude. Verím v to, že je dobrý (nielen skôr dobrý) a že ľudia sú zo svojej podstaty dobrí a zatiaľ sa ničomu a nikomu nepodarilo presvedčiť ma o opaku.

O akom svete snívate, v akom svete by ste chceli žiť?

Snívam o svete, kde sú všetci slobodní a šťastní a majú čo dať do úst. V takom svete kde by sa každý mohol realizovať, ale bez toho aby obmedzoval slobody iných ľudí. Chcel by som žiť vo svete, ktorý mám vysnívaný. Vo svete, kde majú ľudia slobodný prístup k informáciám a možnosť vyjadrovať svoje myšlienky bez zábran. Chcem žiť vo svete bez rôznych -izmov, vo svete kde sa ľudia nevraždia pre svoje presvedčenia a názory, ale sú tolerantní. Chcel by som žiť vo svete, kde ide osobná sloboda ruka v ruke s povinnosťou voči spoločnosti.

Čo môžeme my všetci spraviť, ako môžeme tomu pomôcť, aby sa to tak stalo?

Môžeme začať od seba. Je to prudko nákazlivé :)

A odpoveď na štvrtú otázku je 42.

Čas na rozmýšľanie

2010-12-10T13:11:00.002+01:00

Rozhodol som sa, že každú sobotu si dám aspoň na dve hodinky čas na rozmýšľanie. Zrovnať si svoje myšlienky, nápady. Možno aj k niečomu dôjsť. No uvidíme aké to bude mať výstupy. V každom prípade budem o tom písať na blogu.

Už sa teším na sobotnajší thinking time. Predtým som takéto veci ešte neskúšal. Potom to je tak, že sa v noci zobudím lebo ma niečo napadne. V lepšom prípade si to zapíšem a je z toho niečo, v horšom to zabudnem.

Broken in so many ways

2010-12-06T19:46:00.002+01:00

Niekedy sa cítim zlomený v toľkých smeroch. Ako teraz. Nezvyknem sa usmievať lebo doslova nie je nad čím. Minule som si uvedomil, že nedôverujem ľuďom a súčasne som sa zľakol toho kam to môže až zájsť.

Vyšukať si mozog z hlavy

2010-11-06T12:39:00.006+01:00

V tomto článku sa chcem vyhnúť moralizovaniu. Dúfam, že sa mi to podarí.

Mladí ľudia často striedajú partnerov ako v Amerických filmoch. Všetko si to ospravedlňujú tým, že chcú experimentovať. Pritom si neuvedomujú aký to má dosah na ich emocionalitu v ďalších vzťahoch a vôbec v ďalšom živote. Je to bremeno ktoré si potom vlečú celý život. Potom sa čudujú, že neskôr upadajú do depresií a pod. Možno dôsledok akejsi vnútornej prázdnoty, ktorú sa snažia aj takto vyplniť. Neviem.

Je mnoho spôsobov ako sa rozdať tak prečo práve takto? Robiť niečo len preto lebo to robia moji kamaráti, spolužiaci, alebo, že je to in?

Robte si čo chcete, ale potom neplačte ako je to všetko na <> keď ste si to zapríčinili sami.

Som rád, že nie som súčasťou tohto príbehu.

Akákoľvek tolerancia k plagiátorstvu je zlá

2010-11-02T15:34:00.002+01:00

Plagiátorstvo je jedným zo skutočných problémov našich škôl. Konečne by mal byť v našom právnom systéme zakotvený pojem odoberanie titulov získaných za nečestných podmienok!

O tom, že je dôležité citovať zdroj by mali byť žiaci učení už na základných školách keď vypracúvajú prvé samostatné úlohy, kde majú ukázať nejaké známky samostatnej práce. A to sa nedeje. Výsledkom toho je všeobecné povedomie, že kradnúť myšlienky sa môže a je to bez ďalších následkov. Tento postoj by mal byť v každej spoločnosti odsúdený.

Naozaj smutné je, že výnimky nie sú ani medzi elitou univerzít tj. profesormi a docentmi. Ale mrzí ma aj každý názor spomedzi študentov aby sa to neriešilo, čo vytvára živnú pôdu na podvody. Toto je principiálne zlé.

Lebo nechá sa to tak, a kvalita pôjde zákonite dolu to Vám garantujem.

Vianočné reklamy v októbri

2010-11-01T13:40:00.003+01:00

Nie žeby sa ma to nejako extra týkalo, lebo nie som televízny divák, ale tie Vianočné reklamy v októbri to je úplne "úžasné". V tomto prípade vôbec neplatí, že aj zlá reklama je reklama. Je to otravné a bez nápadu.

Len čo vytiahnem päty z domu, snažia sa ma presvedčiť o tom aký je práve ich produkt skvelý. Možno preto som zvykol po ceste hocikam relaxovať. Dám slúchadlá nech mi hrá do kroku a spím s otvorenými očami až kým nedorazím do cieľa.

Ani so mnou netrhne aj keby predomňa traktor spadol. Iba ho obídem. Mrzí ma, že je svet založený na takýchto konzumných hodnotách.

Čoho sa bojím?

2010-10-30T02:02:00.006+02:00

Toto je snáď sen. Toľko vecí by som chcel povedať, ale nemôžem. Azda kvôli strachu, ale skôr kvôli inštinktu, ktorý hovorí, že s touto myšlienkou by som sa nemal pohrávať. Veď viem ako to dopadlo naposledy, teda vlastne padá.

Prečo nemôžem byť na druhej strane obrazovky, odpútaný od všetkých týchto vecí-citov? Ako? Keby sa dalo, skutočne by som chcel?

Vždy som si myslel, že som rozhodný človek. Blbosť. Skutočne ťažké rozhodnutia nezvládam. Prvým krokom je priznať si to, že?

Ach, ako dlho mi trvalo kým som to vypotil. Už to bude zachvíľu dvojciferné číslo a ten zvyšok je tak na 24 rokov. Už by bolo na čase zobudiť sa a začať žiť.

Imatrikulácie

2010-10-26T18:53:00.003+02:00

Na škole boli zasa raz imatrikulačky. Náhodou som mal cestu do tej budovy kde boli a videl som všetkých tých študentov - majstrov sveta v dobrom slova zmysle, ktorí prekonajú svet a dotiahnú to minimálne na profesora. Prajem im to, bodaj by bola aspoň táto študentská generácia lepšia od tej predošlej.

Keď som tak pomedzi nich prechádzal, pripadal som si ako v tých scénach z vojnových filmov, keď príde na frontu nová krv a starí mazáci ich ignorujú, lebo mladí ešte nezažili všetky tie zverstvá.

Aj to sa môže stať

2010-10-16T00:55:00.003+02:00

Možno sa to bude zdať ako námet na celkom slušnú depresiu, ale v skutočnosti je cieľom tejto myšlienky zamyslieť sa a "nakopnúť" človeka aby žil naplno.

Všetci vieme v akej dobe žijeme. Spýtali ste sa to v duchu samého/samej seba možno sto krát, ale predstavte si, že zajtra zomriete. To vôbec nie je nereálne. Nevedeli by ste o tom popredu, povedzme, že by vás náhodou rozprášil vlak po nástupišti. Čo by ste zanechali na tomto svete? Aký by bol svet pre Vás? Spozoroval by vôbec svet, že ste preč? Alebo by vaša existencia skončila ako neokopaný hrob na cintoríne, na ktorého miesto budú kopať pre nových nájomníkov? Záleží na tom, čo ste spravili v tomto živote? Dobré i zlé?

Popravde, keď si kladiem a zodpovedám takéto otázky mávam pocit ako keby som skladal puzzle, tak 1000 na 1000 častí. Keď jednu časť správne priložím, obraz sa rozšíri o jeden riadok a stlpec a ja mám zas viac roboty aby som vedel zaradiť ďalšiu časť.

Faraway, so close

2010-10-16T00:43:00.002+02:00

Verím. Verím, že je tu niekto, kto sa o nás stará. Niekto kto je tu iba preto, aby sme nezišli z cesty, nech je už akákoľvek. Priznávam, je to iracionálne, ale keby som vedel ako by som potom mohol veriť?

Som iracionálny, veď som človek a radšej zomriem ako sa toho vzdám. Keď tak uvažujem, toto je asi ešte iracionálnejšie než predchodzí odstavec :)

http://www.youtube.com/watch?v=o2EW9RM2LGA

Najlepšie veci v živote sú zadarmo

2010-10-16T00:08:00.003+02:00

Vždy keď idem v noci sám po ulici pozerávam na oblohu. Je to ten pravý luxus, ktorý si vždy doprajem. Okrem černoty a bodiek sa tam skrývajú príbehy ako Perseus s Andromedou, ale aj iné, menej známe. Ak si na žiadne nespomeniem, stále si môžem vytvoriť svoje vlastné. Stačí si ľubovoľne pospájať tie bodky a už len vymyslieť ničo, čo sa aspoň vzdialene podobá tomu čo sme vyčarili. Je to podobné ako keď sa pozeráte na oblaky a snažíte sa z tej kopy vody rozpoznať nejaký tvar. Skúste to niekedy, aj jedno aj druhé :)

Obloha je inšpiráciou, nepopísanou tabuľou, stačí zobrať pevne do rúk štetec svojej fantázie a namaľovať obraz príbehu, ktorý chcete prežiť. A keď práve vtedy uvidíte padať hviezdu, isto sa vám tento obraz splní.

Plazma s najlepším kontrastom čiernej, kryštáľovo čistý obraz, a vo večne dlhodobej akcii zadarmo. Už teraz nad vašimi hlavami.

To boli časy

2010-10-10T23:35:00.003+02:00

Ale boli časy keď som chodil. Keďže Leopoldov je v podstate na rovine a najvyšší kopec je ten pri škole :) tak sa museli hľadať iné alternatívy. Keď bolo veľa snehu nanosil sa na kopu a spravila sa malá dráha aspoň pre lopatu. Pamätám si, že bolo toľko snehu, že brať postavil na dvore z neho bunker. To bolo ešte len voľačo!

Ale nič z toho nemalo na sánkovačky pri ceste. Konkrétne na svahoch cesty, ktoré sú pri moste čo ide nad železničnými koľajami. Najlepšia dráha bola pochopiteľne spravená na najvyššej časti. Ale to už bol náklad. Problém bol, že v podstate absentovala dráha na dojazd. Avšak to bol náš najmenší problém :D

Spomínam si, že prvý krát som tam bol s bratom, bratrancom a kamarátmi keď som ešte ani do školy nechodil. Vtedy sme sa sánkovali z druhej strany, od Šulekova a ja som pochopiteľne vtedy ešte potreboval pomoc. Bola tam nejaká vodovodná šachta a pripadalo mi to strašne super keď sme cez ňu prešli na sánkach a prešli sme :)

Mám rád zimu, toho roka sa na ňu veľmi teším. Cítim v kostiach, že bude v niečom iná, lepšia. Baby oblečené v kabátoch, mňam :) V každom prípade pôjdem tento rok na korčule. Azda znova budem cítiť ten adrenalín ako pri sánkovaní keď som bol malý chlapec.

Aj silvester bude iný. Budeme asi na chate v Koplotovciach a toho roka mám taký pocit, že bude veselo, lebo sa nám viacerým sakra zmenil alebo zmení život.

Idem na to

2010-10-10T17:59:00.004+02:00

Keď sa mám na niečo väčšieho odhodlať je to proses. Obyčajne to trvá určitú dobu, ale keď sa už naštartujem tak to ide celkom rýchlo. Deadline na diplomovku mám za pol roka. Už je jednoznačne čas začať, a preto začínam.

Na bakalárke som začal pracovať až niekedy začiatkom februára. Dopadla síce celkom fajn a bola aj dobre hodnotená, ale tie stresy pri jej vytváraní aby som to stihol, že uff. Treba sa poučiť z predchodzích chýb. Táto práca hádam prekoná tú predošlú, no nechajme sa prekvapiť. Každopádne to má najvyššiu prioritu.

Budem sa snažiť ju napísať v Latex-u (kde sa mám teda ešte rozhodne čo učiť) a v angličtine (tam tak isto). Téma je: Neural network based IDS (použitie neurónových sietí pre systémy pre detekciu útokov) a body sú:

1. Analyze possibilities for securing the data transfers in network and attack detection
2. Reason the application of neural networks in IDS
3. Try to identify optimal attributes of detecting algorithm
4. Design IDS according to your findings
5. Evaluate designed solution

resp.

1. Analyzujte možnosti zabezpečenia prenosu dát v sieti a možnosti pre detekciu útokov.
2. Zdôvodnite aplikáciu neurónových sietí v IDS.
3. Pokúste sa identifikovať optimálne vlastnosti detekčného algoritmu.
4. Na základe zistených skutočností navrhnite IDS.
5. Zhodnoťte navrhované riešenie systému.

držte palec :)

Neveríš?

2010-10-07T01:07:00.002+02:00

Neveríš si, a preto musia v teba veriť druhí? Možno ti to opakovali toľko krát, že si v to uverila, ale nie je to pravda. Nedovoľ aby ťa názory iných obmedzovali. Keď mám parafrázovať R.F. tak by som povedal: hádam ti nerobia starosti cudzie názory :)

Lord, she's restless...

2010-09-21T21:44:00.003+02:00

Text

Lord, she's restless like cotton candy clouds
That sail the day slow and free
And she possesses a mind that can't resign itself
To stay for long with me

Though I've tried and tried to keep her tied and satisfied
Until she really needs me, yes I do
But when that certain look comes on her face
I can't replace it and she leaves me

She's a butterfly in mid July who just can't wait
To try her brand new wings on brand new things
And she needs no rhyme or reason, when she goes
Her mind is on what lies beyond

That wall of blue horizon, I suppose and heaven knows
She'll go sailin' off on any old wind that blows
Yes, she will, yes, she will
She'll go sailin' off on any old wind that blows

I know she needs me about
as much as I need someone else
Which I don't and if need be
I swear some day I'll up and leave myself, which I won't

Even if she loved another man
I'd understand it more than I do
Mmm, mmm, mmm but I know the only reason
That she ever had for leavin' is she wants to

---------
Presne toto robím pri pesničkách, ktoré počúvam :D

Oči sú bránou do duše

2010-09-13T12:53:00.004+02:00

Táto herečka ich má veľmi pekné.

Vlastne druhé najkrajšie aké som v živote videl.

Chýba Vám pohyb?

2010-08-25T12:57:00.002+02:00

Ak áno, začnite hrať geocaching. Je to celosvetová hra, čiastočne komerčná (platiaci užívateľ má určité vymoženosti a jednu výhodu), ale dá sa hrať plnohodnotne aj úplne zdarma (môžem potvrdiť lebo hrám :).

Ide o to, že hráči hľadajú skrýšu,zväčša ide o škatuľku rôznych rozmerov, pomocou GPS zariadenia. Je v podstate jedno aké GPS zariadenie používate, stačí aj obyčajná autonavigácia. Veľa kešerov (hráčov Geocachingu) "loví" (hľadá skrýše) aj bez navigácie pomocou napríklad Google maps. Mám kamarátku, ktorá takto našla 250 kešiek a stále pokračuje bez GPS.

Skrýše sa nachádzajú na rôznych zaujímavých miestach a je ich niekoľko druhov. Líšia sa podľa veľkosti: nano, mikro, small, standard, large alebo iný typ a podľa charakteru skrýše na standard (klasická skrýša), multicache (cache s viac zastávkami), mystery (musíte vyriešiť nejakú záhadu), earth (geologicky zaujímavé miesta) atď.

Ak Vás zaujímajú skrýše vo vašom okolí, skúste si pozrieť svoje mesto na adrese: www.geocaching.com/map , takmer určite niečo vo vašom okolí je. Na to aby komunita vedela čo ste kde našli, existuje centrálna stránka geocaching.com, kde sa zaznamenávajú návštevy jednotlivých skrýš. Zväčša to prebieha tak, že napíšete niečo zaujímavého z hľadania, poďakujete sa za skrýšu, alebo len nejaký krátky odkaz.

Ale nie len toto je geocaching. Môžete posielať tzv. travelbugs (predmety) k požadovanému cieľu. Napr. na cestu okolo sveta :)

Taktiež si môžete dať vyrobiť zberateľské predmety tzv. swg - geomince, ktoré si potom vymieňate s ostatnými užívateľmi.

Hru môžete zlepšiť aj tak, že vytvoríte vlastnú keš. Keď budú skrýša a miesto zaujímavé, ostatní hľadači sa Vám isto odvďačia. Geocaching má jednoznačne jednu z najlepších komunít.

Nedocenení

2010-08-25T12:51:00.002+02:00

Veľmi obdivujem záchranárov. Vôbec nevnímame, že sú tu. Berieme to ako samozrejmosť. Čo je však viac ako zachrániť inému človeku život? Myslím, že nič. V dnešnej dobe to vôbec nie je samozrejmé.

Nevidíme ich radi, lebo keď už musíme, býva zvyčajne už naozaj zle. Anjeli.

Odkedy sú vedľa, som kľudnejší. V prípade potreby ani nebudem volať, rýchlejšie bude keď po nich skočím.

Blok

2010-08-14T20:54:00.002+02:00

Mám vytvorený silný blok. Vždy keď sa mám rozprávať/baviť s niekým koho dobre nepoznám tak ho ignorujem. Viem si predstaviť, že pre tých ľudí potom vyzerám ako arogantné hovädo. Neviem či je to nejakou predošlou zlou skúsenosťou alebo čím. Jedno viem však isto. Pokúsim sa to zmeniť.

Vyje(domyslite si) pokrytectvo

2010-07-17T22:07:00.003+02:00

Je u nás relatívne nový farár. Na omši spomínal, že zas ho niekto anonymne osočoval na ABÚ. Nechápem takýchto vydr... pokrytcov, čo si tým dokazujú. Ak nemáte na to aby ste mu to povedali do očí tak držte huby!

Všetki tie sliepky (príp. kohúti :)) čo takto osočujú majú doma problémov vyše hlavy: napr. syn homosexuál, dcéra si v Rakúsku "privirába" a potom si to takto ventilujú. Máme to my Slováci blbú mentalitu.

Je mi z toho smutno.

Veci čo ma rozčuľujú

2010-07-17T21:54:00.002+02:00

Keď si niekto nárokuje aby som sa mu venoval a pritom ho vôbec nezaujíma, že by som mohol mať vtedy program.
Keď ma niekto poučuje a nevie o čom hovorí.
Keď sa niekto vadí z princípu, že sa chce vadiť.
Keď sa ma snažia ľudia manipulovať.
Keď sa ma niekto snaží rozhodiť a potom si to užíva.

Darwin v zápalkovej krabičke

2010-07-09T18:09:00.004+02:00

Všimli ste si, že komáre toho roka nebzučia? Tí čo nebzučia majú jednoznačne navrch a v kľude sa napijú. Inak sa bežne stávalo, že v noci sa role obrátili a žačal lov na ne.

Istého času som si vypracoval techniku na chytanie komárov medzi dva prsty: palec a ukazovák. Pracovne ju nazvime Kung Pa (pozor bez o, pa ako palce). Po čase som mal celkom vysokú úspešnosť - až cca 60%. Výsledok bol taký, že stena bola od krvi, mojej aj komárčej. Všetko kvôli tomu otravnému bzučaniu.

Keď už je tá nová vláda mali by sme s nimi dohodnúť nejaké kvóty, že pichnú čojaviem raz za týždeň. Ale zas čo potom s pirátmi čo by to nerešpektovali? Tento problém je zapeklitý...

Pozrite si

2010-07-06T10:52:00.002+02:00

Zriedkavo sa mi stáva, vlastne sa mi to ešte nestalo, že by som sa takto nechal uniesť seriálom. Seriál nie je hocijaký a síce je to In Treatment. Normálne si musím dávkovať každú časť lebo by som to nerozchodil. Psychológia ma celkom zaujíma a tento seriál je jej výkladnou skriňou.

Červená vs. všetky ostatné farby

2010-06-14T17:19:00.003+02:00

Cez voľby som bol na dovolenke pri Ružíne. Bolo vynikajúco, v sobotu som si bol v obci Halič po návšteve Pročko-pizzérie odvoliť. Keďže sme behali po kopcoch, nabehol som ku komisii v turistických topánkach. Moje postrehy z tohtoročných volieb:

Volič ľavice je fixovaný na vodcu svojej strany, rozhoduje sa afektívne.

Na voliča ľavice neplatí žiaden argument, lebo by si musel priznať, že sa mýlil.

Niektorí ľudia dávajú politike väčší význam než si zaslúži. Fundamentálni voliči. Kvôli rozdielnym názorom sa napr. nerozprávajú s rodinou.

Pravica prichádza ľahšie o voličov, lebo pri neplánovanej zmene programu, kauzách... sa cítia ich voliči podvedení. Takýto pocit sa u ľavicových voličov vyskytuje len zriedkavo - o politiku sa zaujímajú len povrchne. Dôverujú všetkému čo im povie ich alfa samec/samica.

K jednotlivým stranám:

Slovenskí Maďari dokázali, že pár nacionalistických svíň ich nereprezentuje a zvolili si Most. Všetci mali o nich plné huby, ale nikto sa ich v skutočnosti nič nepýtal, ani Orbán, ani SMK. Ješitnosť jak sviňa. Bodaj by sa z toho SMK už nespamätala. Stále si myslím, že Bugár robí pre svojich voličov zo všetkých politikov najviac.

Mečiar mal byť už dávno preč.

SNS nie je hodná svojho názvu.

SDKÚ nech si začne robiť poriadok sama u seba a nech neopakuje chyby z minulých vlád, lebo pôjde do politických dejín. Spolu s KDH sú príliš zahľadené do seba.

KDH. Niektorí ich ľudia sú slizkí ako červi. Ani demokratickí, tobôž nie kresťanskí. Mali by sa ich zbaviť. Tiež by mali byť schopní robiť kompromisy. KDH nedostala od občanov taký veľký mandát aby niečo mohla vetovať.

Sas. Zatiaľ nie je o čom hovoriť. Volil som týchto, lebo s veľkou časťou ich programu súhlasím. Ak ma v niečom sklamú, tak stratili voliča. Je do nich vkladaná veľká nádej, tak dúfam, že to neposerú. Určite sa tam nájdu nejakí hajzlíci. Nech sa s nimi vysporiadajú ako doteraz. Dovi-dopo.

Na smere nie je čo kritizovať, pretože nemá žiadne vlastné myšlienky, postoje, nič. Všetko je podriadené klientelizmu. Ich argumenty fungujú možno tak na Jana z hornej/dolnej. Čo najrýchlejšie zabudnúť.

Stretol som sa s názormi: "aj tak sú všetci rovnakí, kradnú... nepôjdem voliť, lebo to pre mňa nič nezmení."
Nie je to len útek od reality a zbavenie sa zodpovednosti za svoju budúcnosť?

Politici musia byť už niekedy zodpovední za to čo robia. To je jedno či je to ľavica alebo pravica. Všetci. A preto pôjdem hlasovať na ďalšie referendum.

Jeho meno je Doktor

2010-06-01T19:52:00.005+02:00

Seriál Doctor Who je o mimozemšťanovi, ktorý vyzerá ako človek, ale správa sa ako ... no nie celkom ako človek :). Má však overené metódy na to ako zachrániť svet. Cestuje v modrej policajnej búdke, ktorá je zároveň strojom času a je vnútri väčšia ako vyzerá z vonku.

Tento seriál je premyslený až to bolí a je taký smutnokrásny. Postupne sa dozvedáte o doktorovej smutnej a zároveň temnej minulosti a spolu s jeho spoločníčkou navštívite každý zaujímavý kút vesmíru v určitom čase.

Vedel by som sa vzdať všeličoho, ale Doktora nie.

Postreh zo života

2010-05-30T21:28:00.002+02:00

Dnes som si uvedomil, že keď niečo človek chce, mal by za tým ísť. Nie je nič horšie ako nesplnené túžby. Nech už sa to týka čohokoľvek. Takže: go for it!

She & Him Vol. two

2010-05-25T19:33:00.002+02:00

Zooey s Markom pokračujú, paráda. Len škoda, že sa to tu nedá kúpiť :(

Myšlienky, ktoré ma zaujali

2010-05-25T13:19:00.003+02:00

Neustále sa za niečim všetci naháňame ako splašené kone. Pred pár mesiacmi som počul zaujímavú myšlienku, a síce, že "šťastný je človek čo nič nepotrebuje". Evidentne mal autor na mysli materiálne veci :) Nevravím, že sa s tým úplne stotožňujem, ale minimálne na zamyslenie je to dobré.

Minule na DPŠ povedala jedna z našich učiteliek ďalšiu zaujímavú myšlienku, parafrázujem: "ja vám nepoviem ako to máte robiť, cestu si musíte nájsť sami". Pre mňa toto symbolizuje návrat k hodnotám individualizmu, a to sa mi páči :)

Kick-ass

2010-05-25T00:50:00.001+02:00

Veru, takéto filmy môžem. Fakt vydarené. Nahrážky od špagety westernov, cez Bourna, Spidermana až po Matrix :)

Deviantom

2010-05-21T20:00:00.002+02:00

Stal som sa deviantom. Síce ešte neviem čo presne tam budem dávať, ale cez prázdniny sa hádam niečo podarí.

Brzda

2010-05-21T13:38:00.001+02:00

Som ja ale brzda volakedy. Ale štve ma to.

Jazyková výchova

2010-05-17T19:24:00.003+02:00

Poznámka: Túto esej sme mali za úlohu napísať v rámci Pedagogiky II na DPŠ. Tak teda prečo to nezverejniť? :)

Žijeme v Európskej únii, spoločenstve národov, kde sa používa xy jazykov. Je žiadúce aby sa občania jednotlivých krajín spolu dohovorili. Či už kvôli rozvíjaniu ekonomických vzťahov, cestovaniu alebo bežnej komunikácii. Keď hovorím o jazykovej výchove, treba pripomenúť, že predtým ako sa človek púšťa do cudzích jazykov, by mal dostatočne zvládnuť v prvom rade svoj materinský. Úroveň znalosti cudzích jazykov by mala byť minimálne taká, aby mu postačovala na vykonávanie jeho záujmov a cieľov.

V určitom veku je nutné zvoliť si jazyk, ktorý sa bude žiak učiť. S výučbou jazykov by sa nemalo začínať príliš skoro. Aspoň nie skôr ako sa dieťa naučí plynule rozprávať a osvojí si určitú slovnú zásobu materinského jazyka. To pripadá približne na začiatok základnej školy. Čo sa týka výberu cudzieho jazyka, tak ten by mal byť podľa mňa konzultovaný so študíjným poradcom a možno aj psychológom.

Celosvetovo je dominantným jazykom Angličtina, v rámci nášho regiónu sa dá hovoriť o Nemčine alebo Ruštine. Odborníci hovoria, že výučba viacerých jazykov súčasne nie je dobrá. Tak prečo sa robí? Radšej by som zaviedol jeden základný jazyk - napr. Angličtinu, a vyučoval ho celý primárny a nižší sekundárny stupeň (celá základná škola) a na vyššom sekundárnom stupni prípadne aj ďalej by sa viedli povinné konverzácie spolu s výučbou druhého jazyka. Dotácia hodín na prvý cudzí jazyk by sa tak zdvojnásobila a výučba by bola efektívnejšia.

Veľkým problémom je aj samotná dotácia hodín. Vhodné by bolo ak by bol jazyk vyučovaný denne s ohľadom na úroveň jednotlivcov v triede. Asi polovica vyučovacieho procesu by mala prebiehať samostatnou prácou doma. Slabší žiaci by mali mať možnosť využiť doučovanie po škole, alebo by im mali byť poskytnuté informácie o tom, kde sa dá doučovanie zaobstarať.

Jazyková trieda by nemala mať viac ako cca 10-12 žiakov. Jednou z požiadavok na efektívny proces výučby cudzích jazykov je individuálny prístup a ten sa dá dosiahnuť len zavedením tohto pravidla.

Hodnotenie a skúšanie by malo pozostávať z niekoľkých častí. Zvlášť by mal byť hodnotený písomný prejav, porozumenie textu ako aj hovorovej reči a komunikácia. Radšej ako stresujúce sústavné skúšanie by bolo vhodné zaviesť postupné skúšanie, kedy by bol žiak skúšaný postupne napr. behom určitého časového obdobia.

Veľkým nedostatkom súčasného stavu výučby cudzích jazykov je jej slabá informatizácia. Žiak sa stretáva s online nástrojmi veľmi neskoro a spravidla až z vlastnej iniciatívy. Tento stav nemôže byť akceptovateľný. Tieto nástroje posúvajú výuku jazyka do úplne inej dimenzie, kde sú dostupné takmer všetky prostriedky sebavzdelávania.

Príklad: žiaci dostanú za úlohu založiť si blog a na domácu úlohu dostanú zverejniť príspevok v cudzom jazyku v určitom rozsahu na zadanú tému.

Tento prístup prináša so sebou obrovské množstvo výhod ako napríklad: jednoduchú kontrolu plagiátorstva, elektronické zálohovanie úloh, automatickú kontrolu chýb, získanie štatistických informácií o úrovni žiaka... Teda by bolo zautomatizovaných veľa rutín a učiteľ by sa mohol venovať tomu čo je naozaj podstatné - tj. hodnoteniu úrovne kreativity a schopností žiaka.

Prirodzene sa vynára otázka, či nebude výučba cudzích jazykov takýmto spôsobom príliš nákladná. Nie. Existuje množstvo nástrojov, ktoré sú dostupné voľne, tj. bez akýchkoľvek poplatkov ako open-source softvér alebo ako internetová aplikácia. Jedinou nutnou podmienkou je vlastniť počítač a v lepšom prípade mať pripojenie k Internetu.

Možno sa tento prístup javí ako "pokus o odlúčenie detí od kníh", ale opak môže byť pravdou. Treba si položiť otázku: čo je cieľom procesu výučby jazykov? Ak je to zvládnutie jazyka bez prehnanej záťaže tak treba zvoliť prostriedky, ktoré sú na tento účel najvhodnejšie. Môj osobný názor je ten, že výuka pomocou moderných a klasických prostriedkov sa navzájom dopĺňajú.

V súčasnosti je význam komunikácia a písomného prejavu v procese výučby podhodnotený. To je obrovská chyba, pretože potom prvý kontakt nedostatočne pripraveného žiaka s rodeným hovorcom zanecháva len ťažko zmazateľné stopy na sebaistote. Niečo také som zažil a nie je to nič príjemné. Toto by sa dalo odstrániť ak by sa do procesu výučby angažoval aspoň na niekoľko hodín rodený hovorca alebo človek, čo žil dlhšiu dobu v príslušnej krajine. Nemusel by to byť nutne zamestnanec školy. Stretnutia by mohli byť vo forme besedy. Program besedy by mali byť koncipované tak, aby sa zapojil každý žiak. Ešte lepšie riešenie by bolo ak by mal žiak možnosť porozprávať sa s rodeným hovorcom osobne po dlhšiu dobu. Žiak si tak lepšie uvedomí svoje nedostatky už počas svojho štúdia, pričom v tomto prípade platí zásada čím skôr, tým lepšie.

Učiteľov na príslušných stupňoch je nutné motivovať v prvom rade tak, že sa pri ich hodnotení bude významnou mierou prihliadať na dosiahnutý pokrok v jazykovom vzdelaní ich žiakov. Mohlo by sa namietať, že niektorí žiaci nebudú motivovaný, budú mať zlú disciplínu a že učiteľ za ich výsledky nebude vedieť do veľkej miery ovplyvniť. Ale ja sa pýtam, kto to má spraviť ak nie učitelia keď ostatné formy výchovy zlyhávajú?

Dosiahnuté výsledky by sa mali merať na základe vstupného a výstupného testu. Vzhľadom na slovenské reálie je tiež nutné aby tieto testy boli realizované externou organizáciou zo zahraničia, ktorá sa takýmto testovaním zaoberá a má medzinárodné renomé.

Myslím si, že pri ľubovoľnom predmete - výchove je nutné čo najskôr žiakom ukázať prečo je daný predmet užitočný. Najlepšie hneď na prvej hodine. Je to v podstate proces presviedčania v zmysle: Venujte mi nejaký čas a uvidíte koľko nových vecí budete vedieť spraviť. Tak sa začína proces motivácie. V tomto bode žiakom treba vysvetliť, že učenie cudzieho jazyka nespočíva len v učení sa slovíčok, robení cvičení..., ale má postupne aj svoje ovocie ako napr., že si môžu preložiť svoju obľúbenú pieseň, nájsť na Internete množstvo zaujímavých stránok, ktoré nie sú dostupné v ich rodnom jazyku alebo si pozrieť film s originálnou zvukovou stopou. Takéto ciele som vybral zámerne, pretože motivácia je pre každú vekovú kategóriu veľmi odlišná.

Výuka jazykov by nemala byť izolovaná od ostatnej výuky. Práve naopak. Znalosť cudzieho jazyka je s ostatnými predmetmi silne symbiotická. Z jednej strany poskytuje žiakovi porozumenie cudzích textov, zo strany druhej sa takto znalosť jazyka zveľaďuje.

Nebolo by lepšie keby sa knihy svetlovej literatúry čítali komplementárne aj v origináloch? Napr. žiak, ktorý má zodpovedajúcu znalosť jazyka, v ktorom je originál napísaný by mal za úlohu spracovať esej o časti diela.

Azda najlepším príkladom, kde vo výraznej miere pomáha znalosť cudzieho jazyka kontrétne Angličtiny, je Informatika. Človek, čo sa chce venovať seriózne počítačovým vedám sa jej jednoducho nevyhne, pretože je to jazyk Internetu a defakto štandard.

Žiakom je tiež nutné vštepovať to, že jazyk pre nich nekončí odchodom zo školy, ale naopak práve tam začína. Treba im ukázať možnosti, ktoré sa im otvárajú po úspešnom zvládnutí jazyka.

No konečne

2010-04-29T17:10:00.002+02:00

...mám telefón s gps. Už môžem plnohodnotne hrať geocaching. Ah, už vidím ako sa na to škaredo namotám :D

Presne

2010-04-16T10:52:00.001+02:00

Sa trafila do čierneho, hlavne bod 3:
7 spôsobov

Cesta na kraj Vesmíru

2010-04-16T00:01:00.003+02:00

Strašne ma zaujal tento dokument. Konečne tie animácie nevyzerajú ako z Cčkového porno-thrilleru. Keď chcete namotať dieťa na astronómiu tak toto odporúčam:
Journey to the edge of the universe.

Interview z budúcnosti

2010-04-15T22:53:00.002+02:00

Napadlo vás niekedy, že by ste položili otázky svojmu budúcemu ja? Prečo nie? Na tieto otázky by si mal odpovedať ako 33 ročný - najlepšie na narodeniny, teda v kristových rokoch a nepodvádzaj. Nezabúdaj na to, že ťa poznám lepšie ako si myslíš!!! Tak poďme na to:

Uplynulo 10 rokov, si spokojný so svojím životom a si šťastný? Prečo áno, prečo nie?

Kde oslavuješ a s kým? Vieš, miesto a ľudia hovoria o veľa veciach.

Udržuješ vzťahy z mladosti?

Baví ťa tvoja práca? Ak nie, tak prosím ťa, choď od toho preč ak budeš môcť.

Nezabudol si sa za veci ktoré si dosiahol poďakovať Bohu? Ak si neúspešný alkoholik, a toto píšeš z internetovej kaviarne: Nezabudol si poďakovať Bohu za vzduch ktorý dýchaš?

Nebol ešte objavený teleport? My v praveku chodíme do školy peši.

Po škole, či už si ju skončil úspešne alebo nie, si namiesto zapadnutiu do stereotypu čelil stále novým výzvam?

Ak si sa niekam dostal tak to bolo bez úplatkov a bez toho aby si stratil tvár? Teda iba vďaka svojim schopnostiam.

Tak čo to je? Blondýna alebo bruneta? Aj keď obaja poznáme odpoveď ;D

Dobre, ale toto je osobné: ***** ** ** ** *******?

Nakoniec nezabudni spísať ďalších 10 otázok pre ďalšiu dekádu :)
Dobrá rada do života: ak vládnu stále takí #$%^@-i ako teraz tak sa odsťahuj z krajiny.

Smiech cez slzy

2010-04-15T22:44:00.004+02:00

Raz to musí výjsť na svetlo lebo inak sa to bude vo mne hromadiť a niekomu potom ublížim (koniec koncov, preto vznikol tento blog - aby som sa mohol vyrozprávať).

Mám seriózny problém s maskami, ktoré nosia ľudia v mojom okolí a najväčší s tými, ktoré nosím ja. Je to ako guľa, ktorú si vláčim stále za sebou. Keď sa pozriem do zrkadla vidím niekoho iného a vôbec sa mi tento obraz nepáči. Kde si? Dúfam, že aspoň niekde v hĺbke šede duše a nie úplne stratený. Dá sa vôbec od tohoto vnútorného rozporu odpútať?

Stačí viesť obyčajný rozhovor a pripadám si ako na bojisku. Musím analyzovať pohyby, reč a gestá môjho "oponenta". Unavuje ma to. Na svete existuje len hŕstka ľudí (pozn. keď tak nad tým rozmýšľam tak nikto), pred ktorými nemusím byť v strehu aby som niečo zlé nepovedal, aby som nebol prehnane úprimný, aby som ich neurazil. Možno to spôsobilo, alebo to bol aspoň jeden z faktorov, že radšej ako ľudí mám mašinky. Aby som bol presnejší, som radšej v ich spoločnosti. Tým síce tiež nerozumiem, ale aspoň sa neurazia, že? Napr. teraz, ja napíšem na klávesnici túto vetu a mašinka ju napíše na obrazovku. Zaplatím za elektrinu a všetci sme spokojní :) ja dostanem článok a on štavu. Ah, personifikujem si tu počítač. Kam sme to dospeli? Za pár mesiacov k nim začnem rozprávať - normálne rozprávku na dobrú noc a tak. :D Ale o tom som nechcel.

Čo sa týka určitých vecí, dosť veľa vecí, mám trocha dlhé vedenie. Napr. mi dlho trvá kým si uvedomím, že ma má dotyčná osoba v piči. Ako keď ste malý a budujete si na pieskovisku hrad a už už ste na konci a nejaké škodoradostné decko začne po ňom skákať.

A tiež mám seriózny problém dať moje myšlienky a pocity do súvislého článku. Zrazu je všetko tak rozmazané.
Na prejavy citov (kladných) rezignujem. Mám problém opätovať obyčajný úsmev. Keď si to tak uvedomujem, to je asi to najtragickejšie čo sa mi mohlo stať. Všetko je tak komplikované a zbytočne.

Ach, ale myslel som si, že si nezakladám na gestách, ale zakladám. Asi som deformovaný. Aká to ostuda.

Ak si myslíte, že tento článok je chaotický tak potom asi na tom niečo bude, ale presne odráža to čo sa odohráva vo vnútri. Vstupom na stránky conikomunepoetc. strácam akúkoľvek zodpovednosť za vaše prípadné epileptické záchvaty.
Jedno viem určite, keď sa najbližšie budem chcieť smiať tak sa zasmejem...

Bravo shooty

2010-04-14T14:10:00.001+02:00

Zase raz trefa do čierneho. Jednoduchý dôkaz o tom, že Smer robí citovú a nie rozumovú politiku.
Narážam na zverejnený screenshot zo stránok smeru, ukazujúci, že program strany bol čítaný len pár krát :D Určite majú nový redakčný systém :)

Pochopil som, dúfam

2010-04-12T20:55:00.003+02:00

Pred pár dňami som pozeral dokumenty o udalostiach z novembra '89. Dlho som žil v predstave, že najväčšou chybou Slovákov (aj Čechov) bolo to, že sa nevysporiadali s komunistickými živlami.

Poviem to na rovinu. V tomto smere som dosť radikálny lebo naša rodina má s tým režimom otrasné skúsenosti. Kebyže o tom rozhodujem tak najlepšie čo by sa obracačom kabátov mohlo stať by bolo kopanie kanálov.

Po pozretí dokumentu konštatujem, že som sa mýlil. Nechať ich tak bolo dúfam správny krok. Veď o čo by potom bola demokracia lepšia ako oni?

Keď som sa pozeral na tie záznamy, chcelo sa mi plakať od hrdosti. Z toho, že sa Slováci dokázali zasa raz vzoprieť útlaku. Cítil som čudný druh šťastia, ale veľmi pekný. A moja hrdosť na náš národ, to povestné vlastenectvo vyletelo do oblakov.

Jediné, čo moje pocity kazí je nehoda Poliakov a fakt, že mnoho ľudí zo Slovenska by sa rado vrátilo pár dní v čase a za Poľskú delegáciu by vymenili Slovenských poslancov. Tento nápad som počul, asi zväčša v rámci vtipu, nezávisle od mnohých ľudí. To niečo značí. Tak tu asi všetko nebude v poriadku. Žeby sa blížil ďalší november?

Postreh

2010-04-11T04:24:00.003+02:00

Sledujem, že keď nič nečakáš => nikdy sa nesklameš => môžeš len získať :~)

Jar 2: Nič také ako dobrá smrť neexistuje

2010-04-04T17:46:00.001+02:00

Prepáčte, že to trvalo tak dlho :)

(prequel)

"Inaa, tu soom", kričí Peter. "Ako si sa dnes mala?"
"Bolo mi celkom fajn, ale neprospieva mi ta nestálosť počasia" odpovedá Ina, dávajú si pusu a rozprávajú sa ďalej.
Boli dohodnutí tak, že sa stretnú pri klzisku v strede mesta aby strávili spoločný večer. Požičiavajú si korčule a vydávajú sa spolu na ľad. Popri uponáhľanom životnom štýle, ktorý vedú sa naučili si vážiť spoločné chvíle. Ešteže v spoločnosti toho druhého čas plynie akosi pomalšie. Je neskorý november, v jemnom, chladivom vánku sa dá občas zazrieť snehová vločka.

Peter je pomerne vysoký, tmavovlasý muž so zelenými očami. Už ako malý sníval o tom, že sa raz stane policajtom. Tento sen sa mu mal o niekoľko rokov splniť. Už zakrátko v službe si však uvedomil, že ak chce prežiť, musí sa prispôsobiť šéfom a keď je treba aj kryť ich špinavosti. Takto si veru spravodlivosť nepredstavoval a často si v duchu hovorieval aký bol len naivný.

Časom začal niektorým ľuďom na vyšších miestach zavadzať. Nebol hlúpy. Videl už mnohých perspektívnych policajtov ako skončili svoju kariéru bez zjavných príčin a v lepšom prípade bez guľky v hlave. Po jeho odchode zo služby sa rozhodol, že ešte naposledy rozmúti vodu. Nezvykol veci nechať len tak.

Kontrolnému úradu, ktorý mal na starosti aj políciu chcel poslať anonymný tip na prešetrenie niektorých svinstiev, ktoré sa odohrali počas jeho služby. Vedel, že aj na kontrolnom úrade môžu mať títo hajzli svojich ľudí, a tak bol pri písaní listu veľmi opatrný. Forézna analýza dokázala usvedčiť aj veľmi šikovne napísané anonymy, alebo aspoň zúžiť okruh podozrivých. Ako sa neskôr ukázalo, nestačilo ani to.

Peter pracoval na liste celú noc a po vytlačení dopisu tvrdo zaspáva v kresle. Ráno po raňajkách Ina kráča smerom k počítaču do Petrovej pracovne. Peter často píše policajné správy neskoro do noci a občas sa stane, že tu zaspí tak to Ine nepripadá nezvyčajné. S kávou v jednej ruke berie do druhej listy z tlačiarne a zbežne ich preletí. Myslí si, že ide o bežné policajné správy. Dáva ich naspäť na tlačiareň, dopije kávu a odchádza do práce. Pred obedom sa Peter prebúdza, v rukaviciach dáva listy do obálky a odkladá ich na bezpečné miesto. Poslať list ihneď po jeho odchode z Polície by bolo príliš riskantné a tak musí počkať aby nebol nápadný.

Ďalší deň Peter dáva výpoveď a začína si hladať novú prácu. Mnohým ľuďom na oddelení sa uľaví. Pre bývalého policajta je hľadanie práce neľahká úloha. Rozhodne vedel, že nechce byť strážnikom v banke alebo podobne. V podstate mal na výber medzi súkromným detektívom a prácou pre bezpečnostnú službu. Pretože si chceli s Inou založiť rodinu, ako bezpečnejšia alternatíva z finančného hľadiska sa javila bezpečnostná služba.

Pohovor a skúšky zvládol bez väčších problémov. Nová práca ho dokonca začala baviť. Uplynulo niečo vyše polroka a Peter sa rozhodol, že je načase aby špina, ktorú videl na policajnom oddelení vyšla na svetlo sveta. To sa mu ale malo stať neskôr osudným. Bola jeseň 2010, na oddelení padali hlavy. Padla aj na najväčšia - vedúci oddelenia kpt. Carter. Nanešťastie všetky veľké ryby odišli iba s podmienkou. Pre Petra bolo však zadosťučinením aj to, že už nikdy nemohli pracovať pre políciu.

Peter a Ina strávili spolu na klzisku pekný večer a vyberajú sa domov. Nástupište metra je prázdne. Ako príchádza vlak, neznámy chlap sáče Petra smerom ku koľajisku. Ina si muža ako prvá všíma periférnym videním. Najprv si neuvedomuje čo sa deje a až keď je neskoro kričí na Petra: "Pozor, za tebou!" Ten však už nestíha zareagovať, iba sa vystrašene pozrie na Inu a zakrátko končí pod idúcim vlakom. Ina stráca vedomie a po šoku sa prebúdza v nemocnici. Myslí si, že to bol len zlý sen, ale postupne ako sa rozpamätuváva si uvedomuje čo sa stalo. Hlavou jej prebieha dookola myšlienka: "Prečo práve ja?". Ešte v ten deň ju navštevuje rodina a spoločne sa ju snažia podporiť.

Na pohrebe Ina nedáva na javo žiadne emócie. Na ľudí vôkol takmer nereaguje. Spomína si na to ako sa spolu prvý krát videli a aký skvelý život spolu strávili. Jej oči sú akoby mŕtve a nie je to ďaleko od pravdy. Ina je ďaleko od svojho fyzického tela. Potrvá ešte dlhú dobu kým znova objaví radosť zo života.

Nepozerať telku je zdravé

2010-04-03T15:57:00.002+02:00

Prečo? Reklamy atď. Viem, že médiá musia z niečoho žiť, ale podľa mňa je to masírovanie mozgov príliš vysoká cena. Vyhýbam sa im ako sa len dá. Letáky ešte rozchodím - dobre sa to číta na wc :D. Televízor máme len dolu, ten pozerám len sviatočne. Možno tak do 20 hodín ročne. Na Internete strávim omnoho viac času. Je to médium, ktoré mi najviac vyhovuje. Navyše oproti telke, umožňuje interakciu a mozog musí byť pri surfovaní aspoň trocha aktívny.

Pre všetky prehliadače čo používam existujú schopné blokovače reklám a s chuťou ich využívam. Kvôli tomuto mám aj preventívne vypnutý flash a javu. Nie je nič nepríjemnejšie ako čítať článok, pričom je na obrazovke x ďalších animácií. Takto sú jediná vec, čo sa hýbe sama od seba na mojej obrazovke, hodiny.

V podstate existujú dve hlavné spôsoby blokovania - blacklisting a whitelisting. Blacklisting - všetko čo je vo filtre je blokované. Čiže je ručne spravovaný zoznam adries s reklamou. Whitelisting funguje naopak - všetko čo je vo filtre je povolené. Najviac sa mi osvedčila kombinácia oboch. Štandardne používam whitelisting, teda ak potrebujem aby mi na nejakej stránke bežal flash tak ju pridám do whitelistu.

Všetko sa raz vráti

2010-03-14T17:59:00.000+01:00

Veru a viacnásobne. Od stredy som ležal v posteli a až do pondelka to so mnou nevyzeralo ružovo. Bol som už veľa krát chorý, ale takto zle mi veru ešte nebolo. Tie nevyležané prechádzky po vetre a daždi v Trnave sa mi pekne vrátili aj s úrokmi. Keď som bol na tom najhoršie mal som strašné sny. Napríklad sa mi snívalo o tom, že mám autohaváriu. Ale nie len raz, potom sa mi to spomalene zopakovalo asi 10x. Čudné. Končím s obrhrýzaním nehtov a začínam viac dávať na hygienu, lebo toto chcem obmedziť. Zároveň už nechcem vidieť čaj.

Bol som si dať spraviť aj vyšetrenie na CRP aby som si bol istý, že je to bakteriálna infekcia. Zaujímavá metóda - z jednej kvapky krvi sa dá určiť stupeň infekcie, a to za pár minút. Síce to aj niečo stojí, ale do pečene sa oplatí investovať.

Je to Mesiac?

2010-03-02T11:00:00.003+01:00

Keď som mal niečo okolo štyroch rokov do spoločnej postele, na ktorej som zaspával mi z okna svietilo svetlo. Nevedel som čo to je. Moja predchádzajúca skúsenosť mi hovorila, že z oblohy svieti iba Mesiac. Je to práve to obdobie, keď sa dieťa neúnavne pýta všetkých naokolo a na všetko. Aj ja som sa pýtal mamy, brata, sestry, dedka, krsnej: to je Mesiac? Čo som vtedy ani netušil, že to bola v skutočnosti lampa zo susednej ulice. Vtedy mi to však bolo veľkou záhadou a mal som pocit, že sa na mňa v noci neustále niekto díva a dáva pozor.

Všetko sa zlepšuje. Už bolo na čase.

2010-02-24T19:33:00.003+01:00

Nechcem to zakríknuť, ale ozaj. Takmer som so sebou spokojný. Úplne nebudem asi nikdy - preto takmer. A vôbec keď je so sebou človek totálne spokojný, to je podľa mňa nezdravé. Veď to je akoby som povedal: Dobre, dosiahol som čo som chcel a teraz idem zabíjať čas a užívať si. Vždy je čo vylepšovať. A preto aj keď robím malú vec, snažím sa v tom nechať kúsok seba. Dať do toho dušu.

Donedávna sa mi často stávalo, že som zaspával s pocitom, že som minul, prepásol množstvo skvelých vecí. Teraz je to preč. Robím to čo mám rád a ide mi to. Na vine sú moje predsavzatia zo začiatku roka. Zostáva len pocit z dobre odvádzanej práce :)

7 divov alebo čo ma zaujalo

2010-02-14T15:18:00.010+01:00

Niektoré veci ma u nás v škole zaujali, či už absurdity, nedostatky alebo len tak:

Materiál navyše?

Niečo muselo byť v stene ked sa to nedalo vybúrať a osadiť tam

Sračky tečú nad hlavami

Účelu tohoto kohútika nerozumiem, ale to je asi moja chyba

Kohútik smrti, autodeštrukcia MTFky, je na zradnom mieste, na Tčku na záchodoch

Bordel na T

Pravek, starovek, stredovek

Máte veľa hesiel?

2010-02-11T21:48:00.002+01:00

Alebo v horšom prípade používate jedno univerzálne? Použite správcu hesiel ako je napr. KeePass Password Manager pre Windows (šup do Googlu, nechce sa mi vkladať odkaz :)) Môžete si tu heslá ukladať prehľadne do kategórií... Asi najlepšia vec je, že dokáže vygenerovať heslo. Spolu s funkciou Opery - pamätanie obsahu prihlasovacích formulárov je to veľmi užitočné.

Pekný sen

2010-02-07T11:20:00.004+01:00

Na úvod Vám poviem jedno tajomstvo. Vždy keď vidím nášho malého Tima, tak si spomeniem na to ako mi brat keď som bol malý hovoril Doktor Špinka :D. Ale poďme k tomu o čom som chcel hovoriť.

Poznáte tie noci kedy sa Vám sníva niečo o čom ste už dlho túžili? Je to síce nesplniteľné, ale aj tak ma to strašne potešilo, a preto som sa dnes zobudil s úsmevom na tvári a nič mi ho nevezme :P. Som práve v tom stave kedy by som vymenil sen za skutočnosť. Zanechal by som rodinu, priateľov, školu, skrátka všetko len aby som tam mohol byť vidieť ešte raz ten úsmev.

Ešte niečo: prečo si myslia ľudia, ktorí sú mi ukradnutí, že mi na nich záleží a ľuďom na ktorých mi záleží to neviem dať najavo?

Toto nie je hentai obrázok. Je to z anime Paprika. Just for the record :)

Ako si nakvapkať do nosa?

2010-02-02T12:27:00.005+01:00

Prosím Vás, neviete niekto ako si nakvapkať tri kvapky do nosa? Veď to sa nedá. Strčím to do nosa a buď nič nejde, alebo mi tam natečie toľko, až sa začnem dusiť. A to nehovorím o tom, že po celú dobu mi slzí oko, kurňa. Asi mi chýba prax.

Mimochodom, už som doskúškoval, tak v najbližšej dobe budem pokračovať v lytelárnej činnosti :)

Cez skúškové...

2010-01-05T21:49:00.003+01:00

...mám taký zvyk, že počúvam nejaké skladby donemoty. Napr. pre rokom to bolo u2, predtým trance a tak. Vždycky to človeka vybičovalo do nepríčetnosti - keď už tú pesničku počujete 200000 x. Toto skúškové to bude Sixpence. Je to jedna z dvoch gospelových čo mám rád. A to hlavne kvôli melodickým piesňam a hlasu speváčky.

Na túto pesničku som narazil pri prechádzaní diskografie. Speváčka je oblečená, no hmm, zaujímavo :D

ŠaV

2010-01-03T23:32:00.002+01:00

Tak ma napadlo, že ešte pár dní bude Vianočné obdobie, tak tých pár ľudí, čo čítajú tento blog poteším peknou pesničkou. Šťastné Vianoce :)

Ešte strapatejší ako obvykle :)

2010-01-02T01:25:00.005+01:00

Mám za sebou veľmi príjemné dni. Na nový rok si stanovím týchto 11 cieľov:

vyhýbať sa negatívnym ľuďom
dotiahnuť Angličtinu na nejakú úroveň
rozbehnúť projekt na webe
dorobiť pár vecí na dome
napísať aspoň z väčšej časti diplomovku
ísť darovať krv
dostať toho hajzla z krku (streptokoka)
prečítať tú kopu knižiek čo ma tu čaká
zlepšiť kondičku a posilka
nechať pár vecí a ľudí za sebou a pozerať sa viac dopredu
ale hlavne vedieť sa pobiť za správnu vec

Veľmi pekné video, a myslím, že sa k tomuto aj hodí.

Zmenil som si aj latinský citát v hlavičke. Tento sa mi veľmi páči a znamená niečo v zmysle: nič nie je priťažké pre tých, ktorí majú krídla. Interpretujem si to tak, že otvorená myseľ (tá s krídlami) dokáže obrovské veci.

Aký bol Avatar

2009-12-24T00:44:00.005+01:00

Filmová udalosť roka. Všetci čo sa len trocha zaujímajú o film si všimli, že sa niečo chystá. Popravde mal som vysoké očakávania. Obavy z 3D sa rozplynuli po prvých záberoch. Postavy boli príjemne plastické. Čakal som však, že tam toho bude viac lietať. Pozor, ďalej sú spoilery.

Zrazu som sa ocitol v roku 2150 voľačo. Slovenský dabing, nerád (či vlastne rád) to priznávam, lebo som zástancom originálnych zvukových stôp, ale vydaril sa. V každom prípade si však film pozriem aj v originále, pretože viem ako to je s dabingom. Všeličo upravia, a často od veci, len aby to sedelo tak ako hubami trepú :)

Film trpel na dvoch veciach:

nedotiahnutý vesmír (šesťnohý nosorožec? wtf? to nemohli vymyslieť niečo nové?, ľudia môžu dýchať na Pandore iba cez masku a kožou čo?, Navi boli väčší -> nižšia gravitácia, ale ľudia tam normálne chodili ako po Zemi?, prečo by mali mať navi DNA a prečo mali indiánske vzorce správania?, materská planéta Pandory musel byť na modro zafarbený Jupiter a ešte aj so škvrnou???).
Jednoduchý na city hrajúci príbeh - green agitka. Ale zas keďže som jednoduchý človek, toto mne zas až tak nevadilo :)

Ostatnému niet čo vytknúť. Flóra Pandory bola spracovaná výborne. Veľmi pekne bolo vymyslené spojenie medzi zvieraťom a jazdcom. Dávam 8/10.

Život je sranda

2009-11-30T00:40:00.003+01:00

Ako dokáže všetko zmeniť jedna správa. Nikdy by som si to nebol pomyslel. Ilúzie sa rozpadajú na prach. Z prachu sa nazbiera hlina a z tej si vymodelujem hrnček. Uvarím si doňho čaj a hádam mi tak bude lepšie.

Čo sa oplatí učiť a čo nie

2009-11-28T23:03:00.004+01:00

Poznám mnoho ľudí, ktorí to dotiahli veľmi ďaleko v špecifickom okruhu znalostí. Cena takýchto znalostí však nie je príliš vysoká pokiaľ nemajú dlhú trvácnosť a potrebnú univerzálnosť. Načo bude napríklad úradníkovi vedieť pracovať s MS Wordom? (ktorý je mimochodom dosť dobrý editor) S týmto editorom ho zväčša naučia pracovať na školení typu, kliknite sem a potom tam. Nevysvetlia mu súvislosti. A práve tie sú podstatné pre efektívnu prácu.

Potom sa stretnete s dokumentami, kde je odsadenie textu spravené tabulátorom, podčiarknutie sériou podtržníkov a nový odstavec sa robí prázdnym riadkom. A z čoho ma ide šľak trafiť, s dokumentami s diakritikou a medzerami v názve.

Namiesto toho by sa ľudia mali učiť pracovať s nástrojom všeobecne, pochopiť princípy. A určite by si mali vedieť vyhľadať ďalšie informácie keď sa dostanú do úzkych.

Otázka je: oplatí sa učiť technológiu keď za pár rokov bude zastaraná? Nie, neoplatí. Dôležité je pochopiť základné myšlienky. Tie sa skoro vôbec nemenia, prípadne sa len rozširujú. Vyhýbam sa technológiám, ktoré sú zle navrhnuté. Keď je raz domrvený návrh, novšie verzie stavajú na zlom základe a kruh sa uzaviera.

Toto je čisto môj osobný názor. Vyberte si z toho čo sa Vám hodí.

Jar, časť 1. Všetci sa raz stretneme v jednom bare

2009-11-28T21:12:00.009+01:00

Mladá žena sedí pri bare a jednou rukou sa hrá s prsteňom. Ina je pomerne príťažlivá skoro tridsiatnička. Takmer každý muž bezprostredne po pohľade na ňu sklopí svoj zrak k zemi. Dnes sa ju snažili pozvať na drink len dvaja, možno preto, že vyzerá unavene. Pozrie sa do pohára. V odraze alkoholu, ktorý ma naliaty vidí svoje modré oči. Odpije si, znova sa chce pozrieť a zrazu sú preč, pohár je prázdny. "Koľko málo stačilo a všetko je preč", pomyslí si. Whisky začala piť len nedávno.

Predvčerom sa jej v bare prsteň vyšmykol, padol na zem a ona sa bezprostredne úzkostlivo po ňom vrhla a hľadala ho akoby zmyslov zbavená. Ľudia naokolo začali krútiť hlavami, "Určite to zasa prehnala", povedal jeden z prísediacich. Odvtedy si dáva väčší pozor, nechce ho stratiť. Odkedy odišiel, stále ho nosí pri sebe. Tieto drobnosti jej ho pripomínajú. Má ich doma mnoho a nevie sa ich vzdať. Nevie ani nechce. Udržujú v nej pocit, že sa vlastne nič nestalo.

Na jeho pohrebe vôbec neplakala. "Čudné", vždy ju napadne keď o tom premýšľa, "už ani to ma nedokáže rozplakať? Tak čo potom?". Každý sme iný. Ona je tiež niečim špeciálna. V živote plakala len zopár krát aj to ešte ako dieťa.

Dopije tretiu Whisky a chystá sa odísť. Oslovuje ju mladý muž: "Prepáčte, vaše meno je Ina? Ina Goldsmith?", "Prečo?" odpovedá. "Moje meno je Michael, Michael Welth. Môžete mi venovať pár minút. Pracujem pre..." ani nestihne dopovedať a Ina ho preruší: "Prepáčte, mám za sebou ťažký deň, musím už ísť" odbýja ho a ide si svojou cestou. Myslí si, že je to len ďalší nápadník. Jeden z mnohých. Muž jej stihne vložiť do kabáta vizitku a trocha nespokojný ju necháva odísť.

Neklamala, dnešný deň bol mimoriadne namáhavý. Ina pracuje ako výskumníčka pre biotechnológie. Musela dobehnúť administratívu. Z tej býva najviac unavená, a tak sa ponáhľa čo najskôr domov sa z toho vyspať. Monotónne činnosti ju umorujú.

Taxík ju privezie až pred dom. Medzi kľúčami z tých všetkých laboratórií márne hľadá ten, ktorý zapadne do zámku. "Ah, konečne." Skontroluje poštu. Vlastne nedá sa to nazvať ani kontrolou pošty, pretože vie čo tam nájde. Kondolencia, ďalšia kondolencia, ďalšia a ďalšia. "Prečo vôbec chodia s mesačným oneskorením?" pýta sa sama seba aj keď pozná odpoveď. Okrem účtov všetko vyhadzuje medzi smeti. Nestojí o súcit. Prinajmenšom nie o takýto - listový. Vždy keď si už myslí, že sa z toho ako-tak dostala, ju takéto listy vrátia o krok späť.

Na chodbe stretne svojho suseda, pána Gilmora. Gilmore je uhladený šesťdesiatnik, často sa prechádzajúci po chodbe a pred bytovým domom v ležérnom oblečení. Odvtedy čo sa to stalo sa stretli po prvý raz. Je tomu už mesiac, ale Ina sa vrátila do práce len pred pár dňami. Tentokrát sa iba pozdravili. Majú spolu čudný vzťah. Niečo viac ako známi a o dosť menej ako priatelia. Pán Gilmore vie kde Ina pracuje pretože tam predtým pracoval tiež. Občas sa jej aj spýta na nejaké novinky. Ina totižto nastupovala do práce krátko potom ako on odchádzal do dôchodku, a tak neboli nikdy kolegovia. Gilmore občas žoviálne nadhodí, že keby sa mal vrátiť tak jedine kvôli vidine takej peknej kolegyne ako je ona. Keď sa dozvedela o jeho kariére, zdalo sa jej trocha nezvyčajné, že je už na dôchodku. Má aj omnoho starších nadriadených ako Gilmore. Jedným si bola istá, Gilmore bol určite veľké zviera. Avšak nikdy ho v práci nespomenula, asi nechcela na seba upozorňovať. Mohlo by to vypadať tak, že si chce šplhnúť.

Je krátko pred polnocou. Zajtra začína víkend a teda môže celý deň preležať v posteli ako to robila predchádzajúce 4 soboty. Je tam rada, pretože je z nej cítiť jeho vôňa. Raz však bude musieť vyprať bielizeň. Zatiaľ však nie je na to pripravená.

pokračovanie nabudúce...

Ďalej sa dozviete:

kto bol Inin manžel a ako zahynul
čo chcel od nej mladý muž v bare a
kto je v skutočnosti do dôchodku predčasne odídený pán Gilmore

Poviedka

2009-11-28T20:58:00.006+01:00

Rozhodol som sa, že si napíšem poviedku. Žáner bude thriller/psychologický. Čisto len pre vlastnú radosť a sen. A sny sa majú plniť že? ;) Keď si ho aj nesplním, čo je dosť možné, pretože nemám šajnu ako to bude vyzerať, tak sa aspoň pokúsim. No čo, za pokus nič nedám, iba ak trocha času. Minimálne to bude príjemné vybočenie zo stereotypu.

Názov: Jar.

Tok myšlienok

2009-11-28T20:06:00.005+01:00

Kto si? Spoznať niekoho alebo niečo, obzvlášť niekoho. Tak to je práca na celý život. Priťahuje nás to ako včely na med. Obzvlášť keď nepoznáte ani sami seba. Pozreli ste sa niekedy do seba? Čo ste uvideli?

Pokúšal som sa o to. Utiekol som ešte pred tým akoby som niečo videl. A možno to bolo ono. Možno to je dôležité, to je to čo nás definuje. To ako sa postavím k pohľadu do zrkadla. Podľa toho som človek, čo uteká sám pred sebou. Jeden z mnohých. Bojím sa čo uvidím, bojím sa, že to nebude nič podobné ideálom, ktoré "vyznávam". Bojím sa, že v zrkadle bude pokrytec etc.. Ach, tá sebaistota, kde si keď ťa potrebujem?

Inak. Uvažovali ste už niekedy nad tým, že existujete iba vy a ostatní ľudia a vôbec všetko vôkol je kulisa? Teda, že ste na svete v podstate sám a celý svet bol vytvorený iba pre vás?

Mal niekto predo mnou takúto myšlienku ako ja teraz? Je tá myšlienka potom moja? V tomto svete asi neplatí copyright.

Načo to sem vlastne píšem, keď jediný kto naisto viem, že je skutočný a prečíta si to, som ja? Risknem to. Možno to prerazí aj do iných kulís.

Ako vidím niektoré veci

2009-11-26T21:55:00.009+01:00

Krátka odpoveď - rozmazane </krutyvtipzoseba> Keď sa Vám nechce čítať výlevy tak tu skončite.

Dlhá odpoveď (obsahuje aj pár nadávok, sorry):

Denne prejdem niekoľkokrát cez Trnavu. Stretám všelijakých ľudí. Dá sa povedať, že pomerne veľa je ich už mladších ako ja, keďže je tu škôl ako maku. Zaujímavé zistenie - starnem. Bože, ako sa asi budem cítiť keď budem mať 30??? Asi rovnako. Dúfam, že lepšie. Bol by som rád, keby aspoň tak ako teraz. Keď som bol teenager mama mi hovorievala: "ešte si ani mladý nebol". Po čase s tým prestala. Asi aj preto, že som prestal nadhadzovať, že aký som unavený a starý (zo srandy). Pre ňu budem vždy malý, veď to iste poznáte z osobnej skúsenosti. Jednej veci sa celkom dosť bojím. Raz sa zobudiť a zistiť, že som niečo prepásol.

Rozmýšľali ste už nad tým ako bude vyzerať deň kedy zomriete? Ja občas hej. Stane sa vtedy niečo významné? Najskôr nie. Nerozmýšľam nad smrťou, ani ma nefascinuje (nerád sa pozerám do tmy a rovnako aj do svetla, mám to celkom rád tu), len ma zaujíma pominuteľnosť.

Hovoril som to chalanom pri pive keď prišla na to reč už asi 100 rázy, nechystám sa nikam, keď tak zajtra na telesnú. Ale kebyže ste na mojom pohrebe tak prosím žiadne "Už ma obkľúčili". Lebo sa postavím a vyfackám tie staré babky (ktoré sú teraz určité mladé kočky :)) , bez srandy. Kde sme to boli?

Koľko strašne veľa ľudí prepasie život nad hrami, fejsbúkom, prácou a neviem ešte nad akými pičovinami a život im/nám preteká pomedzi prsty. Skúšali ste si niekedy spraviť rebríček hodnôt? Čo je na jeho vrchole? A davajte - do komentárov prvých 5 vecí vo vašom rebríčku... Aby som nebol pokrytec, tu sú moje, resp. tie, ktoré by som chcel aby boli mojimi hodnotami:

zdravie - toto sa posunulo v poslednej dobe u mňa úplne hore, lebo keď sa to dokurví tak je koniec so všetkým, a to doslova
rodina - kto Vám pomôže keď už tá nie?
spokojnosť so svojím životom - hneď za rodinu. Nie je nič lepšie ako sa porozprávať so spokojným vyrovnaným človekom. To je taký, ktorý si na Vás nerieši komplexy, nezávidí a je prajný. Čiže skoro nikto.
sloboda - o tej môžem hovoriť akurát tak hovno, lebo som nebol nikdy ničom obmedzovaný. Za komunistov som ťahal káčera.
charakter - bez toho sa to nedá. Zlé príklady kam sa pozrieš.

Viem, že sú to klišé jak z Dobšinského rozprávky, ale keď dáte preč všetku tá parádu zostane toto. Asi možno určite som na niečo ešte zabudol :)

Po ceste sa snažím ľuďom pozerať do tváre a troška ich analyzovať. ZASA KLAMEM. Fuj to. Výchovná vsuvka: deti, neklamte, veľmi ťažko sa od toho odvyká :) Tak dobre, priznávam, neanalyzujem ich, nechce sa mi, keď niekam idem sám som vypnutý. A to je jeden z dôvodov prečo si niekedy - dosť často nevšimnem známeho ako prefrčí vedľa mňa po ulici. BTW: druhý je, že "bez brejlý se špatně vidí". Čudné, čierne pančuchy si všimnem vždy, uchylák jeden!!! Aby sme sa niekam dostali, môžeme to zosumarizovať tak, že vidím len čo chcem :)

Pár PS:

PS1: Pre jednu slečnu, ktorej rozhovor som si nechtiac vypočul: slovo televízor v Latinčine nemôže existovať (a preto nie je Latinčina "sprostý jazyk"), lebo vtedy televízory jednoducho neboli a nie je žiadne Latinsko kde by Latinčina fungovala ako živí jazyk, a teda sa nemôže prispôsobovať, napr. aj už spomenutému televízoru.

PS2: Pre skupinku pri vedľajšom stole v reštike: nepúšťajte sa do debát na ktoré nemáte. Aj mne, laickému kresťanovi bolo jasné, že ste stratení v tom o čom hovoríte.

Nechcem tu nikoho pranierovať. Tiež som už povedal veľa pičovín a ešte veľa poviem. Chcel som tým povedať len to, že: omyly pochádzajú často z nevedomosti a ako Marcel hovorí, postav hovno na poličku (daj mu titul a funkciu) a myslí si, že je torta (múdry).

sayonara

Sráči

2009-11-25T21:23:00.003+01:00

Len známy keď ich potrebujete vy, ale najlepší priatelia keď potrebujú niečo oni. Sto krát by som si mal napísať:

nauč sa povedať nie, lebo budeš pre každého debil

...

Takýto vodič nechcem byť

2009-11-18T16:18:00.003+01:00

Neviem aký vodič chcem byť, ale určite viem, aký nechcem byť. Dnes poobede, križovatka pri Mekáči v Trnave. Na semaforoch červená a veľmi drahé auto sa prehnalo cez križovatku na červenú. Pomyslím si, že to bude asi nejaké hovado, akých jazdí po cestách nespočet. To by ešte nebolo nič neobyčajné... Ale hneď prvé auto, ktoré zablokoval v prechode cez križovatku bolo policajné, a tomu to očividne nevadilo, salám párky. Úplne ho odignorovalo, akoby sa nechumelilo. Za toto by som hneď bral papiere, a to nielen vodičovi alebo aj policajtom.

Naozaj už žijeme v krajine, kde je toto normálna vec?

Motýľ

2009-10-06T00:15:00.004+02:00

Zo všetkých vecí najviac nemám rád, keď ľudia škatuľkujú. Každý človek je jedinečný a svojim spôsobom úžasný. Pripadá mi to ako zavierať krásneho motýľa do zaváraninového pohára po uhorkách. Robím to takisto, a potom keď si to uvedomím tak si uvedomím: ale predsa on/ona je o toľko viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A motýľ je na slobode.

Každý niečo hľadá

2009-10-06T00:11:00.003+02:00

Každý v živote niečo hľadá. Niekto viac :), niekto menej :( úspešne. S touto myšlienkou sa pohrávam už dlho a stretávam sa s ňou na každom kroku. Čo je to a prečo je také dôležité byť šťastný? Možno sa pokúšam uchopiť niečo čo sa uchopiť nedá. Možno sa snažím niečo definovať nasilu, pričom to stráca gráciu. Znásilnenie jednej zo základných otázok bytia.
V mojom prípade je to pokoj, poznanie a samozrejme láska. Tieto tri veci sú tými, ktoré hľadám.

Pod pokojom mám na mysli fakt, že sa môžem venovať veciam, ktorým chcem. Že nie som do ničoho tlačený. Asi to hodne súvisí so slobodou.
Poznanie je to čo ma fascinuje a posúva vpred, a preto ho neustále hľadám. Zaujíma ma svet, v ktorom žijem a ľudia, s ktorými žijem a chcem sa o nich dozvedieť viac.
A to najlepšie na záver - láska. Čo sa nej týka, neviem čo vlastne chcem :( a nevyzerá to tak, že sa to v najbližšej dobe zmení.
Čo očakávate od života a hľadáte v ňom vy?

Otvorený list výrobcom šalátov

2009-09-28T21:26:00.003+02:00

Prosím Vás pekne, do vajcového šalátu NIKDY nedávajte kyslé uhorky. Chutí to potom otrasne a je z toho na vracanie. STOP

Váš verný vajcovošalátový zákazník
Majo

Srandičky

2009-09-24T12:31:00.004+02:00

Toto nie je v Jednote, ale na našej školskej chodbe:

Toto bolo na dverách jednej učebne na našej škole:

Nbucka

2009-09-17T10:33:00.004+02:00

"Veľká kauza" naberá na obrátkach. Dvaja ľudia dostali podmienku na jeden rok. Nebudem tu polemizovať o tom, či sa zachovali správne alebo nie. Na fórach sa v podstate všetci zhodnú na tom, že by sa mal pranierovať za to v prvom rade Admin. Prečo sa tak teda nestalo? Je buď:

synom niekoho vplyvného
môže dokázať, že to nebola jeho chyba
alebo kombinácia oboch predošlých

Nečudoval by som sa, keby tam boli heslá zvolené podľa úrovne užívateľov, ktorí ich používajú. Je to bezpečnostné riziko ako hrom, ale šéfa musí počúvať aj Admin. Dajme tomu, že by im dal nejaké ťažko uhádnuteľné heslo: 1_áGn~]fwZ. Polovica úradníkov by ho nevedela ani napísať nie si ho zapamätať a ešte sa s ním aj prihlásiť.

Moje závery sú čisto špekulatívne a asi aj nesprávne tak to tak berte :)

Life and-so-on

2009-09-15T13:24:00.005+02:00

Poslených niekoľko rokov mám celkom slušné problémy so spaním. Do rána hore a tak. Dnes sa musím pochváliť, že sa mi podarilo zaspať už o jednej. Pre mňa je to strašný úspech. Asi sa to nedá porovnávať, ale už viem ako sa asi cíti exalkoholik po odmietnutí poldeci. Celý deň sa pozerám na hodiny a čudujem sa, že je stále tak málo. Deď vypadá kratšie keď vstávate o druhej.

Neviem prečo mi vôbec tento problém vznikol. Možno kvôli stresu alebojaneviemkvôličomu. Isté však je, že to musí ísť preč.

Pred pár dňami som sa vrátil z dovolenky. Dodnes ľutujem, že som si tam nevzal vlastný ortopedický vankúšik. Ale už som doma, "back on old tracks"

Dobrá je tá snežná stráž

2009-08-14T02:49:00.003+02:00

"Stay close to me
Don’t relax your grip on my right hand

But you are all I really want in this life
You could be the summer rain on my face
You push a little tear into my eye lid
Don’t torture yourself thinking that it must sting"

Pekné, že? Túto pesničku si už peknú chvíľu pohmmkávam :D
Je to Snow patrol - we can runaway now they're all dead and gone.

Univerzity naše Slovenské

2009-08-05T01:04:00.005+02:00

V poslednom čase sa pretrhlo vreco úvah o tom, ktorá škola bude univerzitou a ktorá "IBA" vysokou školou. Trocha mimo - ako môže byť na 5 mil. Slovensku 30 univerzít. WTF? Namiesto toho aby akademické špičky budovali lepšie podmienky pre štúdium, výskum etc., venujú sa týmto bezduchým debatám, ktoré v konečnom dôsledku aj tak nič neriešia. Tí ľudia, ktorí o tom rozhodujú TOTÁLNE nepochopili priority vysokého školstva a nielen tí, ale aj tí pred nimi a nepochopia to pravdepodobne ani tí po nich. Pesimizmus je v tomto prípade úplne na mieste.

Prečo je tomu tak? Je to triviálne: všetkým naokolo a aj tým čo o tom rozhodujú to v plnej miere vyhovuje. Oni nemajú záujem pohnúť sa niekam dopredu. A čo je na tom najhoršie celá spoločnosť im to schvaľuje.

A vôbec. Načo toľko humbuku keď aj tak všetci vieme ako to vlastne dopadne: 90% škôl bude aj tak po čase "univerzitou" a tých zvyšných 10 tak tie už budú úplne v <>. Dokedy si budeme nahovárať, že na Slovensku je nejaká univerzita? Najhoršie je na tom to, že tento úbohý stav sa nedá zmeniť, teda aspoň nie za nejaké rozumné obdobie, lebo je to stav celej spoločnosti.

Aby som konštruktívny - mali by sa spraviť nasledovné kroky:

Zbytočné univerzity zrušiť, poprípade im nechať akreditáciu len pre Bc. štúdium - tak to funguje aj na colleges, kde je možné získať maximálne prvý stupeň. Ktorá univerzita je zbytočná a ktorá nie? K tomu sa dostanem.

Pozývať odborníkov zo zahraničia na besedy, ponúkať im miesta na univerzite - aspoň by všetci videli ako zúfalo sú na tom naši "odborníci" a mohli by to porovnať.

Tento štát by už konečne mal pochopiť, že 0.volačo % HDP je málo pre školstvo, vedu a výskum.

Mal by sa spraviť komplexný výskum, ktorý by dával kvóty pre každý odbor podľa toho čo trh reálne potrebuje. Ako je pre štát prospešných x študentov sociálnej práce, ktorí nerobia po vyštudovaní sociálnu prácu? To máme až toľko peňazí? Odporúčam pozrieť si posledný prieskum ARRA - to by mohlo byť vodítkom k určeniu určitej formy kvót. Prečo keď je na trhu treba technikov je o toto najmenší záujem. Toto súvisí s VYCHCALOSŤOU SLOVENSKÝCH ĽUDÍ - idú tam, kde je jednoduchšia cesta k titulu.

Ale už končím lebo mi došlo zle z toho ako to tu všetko funguje. Neberte to prosím tak, že ja stojím mimo tohto všetkého. Keďže tu žijem a vyrastám tak som rovnako prehnitý.

A ešte jednu vec by som rád povedal: skláňam sa pred tými, ktorí vedia z vody uvariť a dotiahli to ďaleko aj v takýchto zúfalých podmienkach.

Šialená úvaha na večer

2009-07-14T23:43:00.004+02:00

Dnes sme s chalanmi dospeli k názoru, že predvádzanie resp. správanie sa inak pred dievčatami je celkom normálna vec a nie je sa za čo hanbiť alebo niečo zatĺkať. Netuším z čoho to vychádza, asi je to podvedomé a celkom určite živočíšne, ale chalan a aj baba sa chce opačnému pohlaviu zapáčiť. Čo som si všimol tak je rozdiel v tom ako sa chalan/baba predvádza a síce dosť zásadný. V podstate sú dva extrémne prípady (často je to v realite mix). Nechcem súdiť ktorý je lepší a ktorý horší. Urobte si názor sami aj keď je to asi jasné. Ešte raz pripomínam, že sú to extrémy, s ktorými sa v reále stretávame len zriedkavo.

Prvý je taký, že človek zvýrazňuje sám svoje kladné povahové črty. Takýto človek je zväčša vyrovnaný a je si vedomí svojich nedostatkov.

Druhý je taký, že človek zvýrazňuje záporné povahové črty svojho "konkurenta". Takýto človek je naopak zakomplexovaný, nie je schopný uznať kvality iných a často je aj notorický narcis.

Z toho vyplýva, že existujú dva spôsoby ako vyčnieť z radu: buď sa človek "zväčší" a prečnie ostatných, alebo "zmenší" všetkých ostatných a medzi nimi bude vyzerať "veľko".

Bryndzáky

2009-07-14T23:30:00.003+02:00

Mamina robí tie najlepšie bryndzové halušky na svete, teda aspoň mne najviac chutia :) Vždy keď vidím cez deň v chladničke bryndzu tak sa neviem dočkať nasledujúceho dňa. A tak je to aj dnes. Ešte som sa večer uistil, že ich bude robiť a TERAZ UŽ LEN PREČKAŤ TÚ ZÁKERNE DLHÚ NOC :(. A teraz zaspi, uááááá.

Žiletka

2009-06-30T19:31:00.003+02:00

Keď ešte dedko žil, zvykol brúsievať žiletku v pohári. Hovorieval, že je to zvyk z vojny. Je to jasné, vojaci si nemohli dovoliť plýtvať a navyše takto naostrená žiletka oholí omnoho lepšie ako tá od výroby. Žiadne džilet 3D, to sú kaleráby!

Toto ako aj mnoho ďalších vecí som od neho odpozeral a teraz, keďže zajtra musím byť nahladko, si ju brúsim aj ja. To vo mne vzbudzuje príjemné spomienky a dáva mi pocit, že v skutočnosti nikdy nie som sám.

Niekedy Vám o dedkovi porozprávam: ako sa mu darilo na fronte, ako sa spoznali s babkou, ako mu zomrel otec, ako skoro išiel za komančov sedieť a ako za komančov drel aby uživil rodinu. Je to môj hrdina :)